Teater

Nemal by sa premiér venovať skôr D1 Turany – Hubová než podpisovať kontrakt na jadrový blok v USA?

Pozornosť verejnosti sa v posledných dňoch sústreďuje na cestu premiéra Roberta Fica do USA, kde má dôjsť k podpisu kontraktu v hodnote približne 15 miliárd eur, spájaného so spoločnosťou Westinghouse a výstavbou nového jadrového bloku. Ide o strategické rozhodnutie s dôsledkami na celé desaťročia. Práve preto je namieste základná otázka: má premiér riešiť megaprojekty globálneho významu v situácii, keď doma dlhodobo zlyháva riešenie základných štátnych úloh?

Tieto pochybnosti sú o to vážnejšie, že sa nachádzame v období hospodárskeho útlmu, rastúcich verejných dlhov a neistých rozpočtov. Zároveň sledujeme, ako sa medzinárodné pravidlá a dohody brutálne porušujú, často bez reálnych následkov, za našimi hranicami prebieha vojnový konflikt, ktorý zásadne mení bezpečnostné aj ekonomické prostredie Európy. V takomto svete nie je stabilita samozrejmosťou – je vzácnou hodnotou, ktorú si treba chrániť rozvahou, nie veľkými politickými gestami.

Výstavba jadrového bloku v spolupráci so spoločnosťou Westinghouse nie je len technický projekt. Ide o dlhodobý politický, finančný a bezpečnostný záväzok, ktorý si vyžaduje silné riadenie štátu, dôsledný dohľad a dôveru verejnosti. Ak dnes zlyháva koordinácia a zodpovednosť pri diaľnici, ktorá má niekoľko kilometrov, aká je záruka, že pri projekte za desiatky miliárd eur sa tieto zlyhania neznásobia?

Otázka teda neznie, či Slovensko potrebuje jadrovú energetiku alebo medzinárodnú spoluprácu. Otázka znie, či má vláda v súčasnej situácii správne nastavené priority. Krajina, ktorá roky nedokáže rozhodnúť o úseku Turany – Hubová, vysiela znepokojivý signál, keď sa púšťa do historicky najväčších investícií v období globálnej nestability.

V tomto kontexte sa nedá obísť ani nepríjemná otázka osobnej motivácie. Kam sa vlastne premiér tak ponáhľa? Nejde tu aj o politické ego a potrebu „niečo veľké dokázať“, ktorá vedie k urýchľovaniu rozhodnutí s historickými finančnými dôsledkami? Podpis kontraktu na jadrový blok v zahraničí je viditeľný, symbolický akt – silné gesto smerom navonok. O to viac však vyvoláva pochybnosti, prečo je na takéto kroky zrazu časový tlak.

Kontrast s domácou realitou je zarážajúci: pri zastavení kľúčovej diaľnice D1 Turany – Hubová premiér nezvolal mimoriadne zasadnutie vlády, nepostavil sa pred verejnosť s jasným plánom, neprevzal osobnú politickú zodpovednosť. Ak tu čas netlačí, prečo tak súrne treba podpisovať kontrakt v USA?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !