Ako EU ticho schvaľuje dvojrýchlostnú Európu: Rovnaké pravidlá, rozdielne tempo
EÚ hovorí o jednotných pravidlách. Realita je však iná: jedna krajina si môže dovoliť pomalý, riadený postup, kým druhá je nútená do brutálnych škrtov. Nie je to len o ekonomike. Je to o politickej váhe, systémovej arogancii a tichom priznaní, že v Európe existujú triedy občanov – tie „dôležité“ a tie „do počtu“.
Formálne sú si všetky krajiny rovné. V praxi sú niektoré rovnejšie. A porovnanie prístupu k Belgicku a Slovensku je toho dokonalou ilustráciou.
V čom je rozdiel? Stručný prehľad
- Politická váha: Belgicko ako zakladateľ a sídlo inštitúcií má hlas, ktorý sa počuje. Slovensko je súčasťou chóru.
- Ekonomické alibi: Belgicko s verejným dlhom nad 100 % HDP je považované za príliš veľké na pád, preto je k nemu „flexibilné“. Slovensko s dlhom pod 60 % HDP je testované na poslušnosť.
- Dôsledky pre občana: Belgicko s deficitom 4,5 % HDP si môže dovoliť zachovať služby. Slovensko s deficitom 5,27 % HDP je nútené škrtať v zdravotníctve a školstve.
Podrobný pohľad na dvojrýchlostnú realitu
1. Politická váha: Vyjednávač versus plnič pravidiel
Belgicko nie je len členom, je domovom EÚ. Táto pozícia poskytuje nevídaný prístup k rozhodovacím procesom a možnosť ticho ovplyvňovať agendu. Ich politici nežiadajú o povolenie – diskutujú o podmienkach. Je to kultúra vyjednávania založená na sebavedomí a histórii.
Slovensko sa často správa ako plnič pokynov. Chýba mu strategická vízia a sebaistoť na to, aby prezentovalo vlastné záujmy ako súčasť európskej agendy. Namiesto aktívneho lobingu pasívne čaká na rozhodnutia z Bruselu. Dodržiavame pravidlá, ale nevieme s nimi hrať.
2. Ekonomické alibi: Systémové riziko versus pokusný králik
EÚ argumentuje „systémovým rizikom“. Krajina ako Belgicko, ktorej verejný dlh presahuje 100 % HDP, je považovaná za „príliš veľkú na to, aby padla“. Prudké škrty by spôsobili reťazovú reakciu. Preto je pre ňu „flexibilita“ – aj keď jej deficit (4,5 %) stále prekračuje povolený limit 3 %.
Pre Slovensko, ktorého ekonomika neohrozí stabilitu bloku, platia iné metríky. Sme pokusný králik, na ktorom sa testuje poslušnosť. Paradoxne: náš verejný dlh pod 60 % HDP (§v limite Maastrichtských kritérií) je pre nás nevýhodou – je to dôkaz pre Brusel, že „to zvládneme“. A tak musíme náš vyšší deficit (5,27 %) riešiť okamžitými škrmi, bez ohľadu na dopady.
3. Korekčné plány: Flexibilita pre vyvolených
Oficiálne sú korekčné plány o individuálnom prístupe. V praxi ide o selektívnu spravodlivosť.
- Belgicku s dlhom nad 100 % HDP EÚ ponecháva priestor na postupnú konsolidáciu do roku 2029, čo umožňuje chrániť investície a služby.
- Slovensku s dlhom pod 60 % HDP je naordinovaná šoková terapia. Rýchle škrty majú okamžite zlepšiť čísla, hoci rozdiel v deficitu medzi nami a Belgičanmi je necelé jedno percento. Následkom je znížená dostupnosť lekárskej starostlivosti a chátrajúce školy.
Rozdiely v dôsledkoch: Opäť a jasnejšie
Ukazovateľ / Aspekt | Belgicko (Systémový hráč) | Slovensko (Poslušný plnič) |
HDP na obyvateľa | Vysoké, diverzifikovaná ekonomika | Nízke, závislé od automobilového priemyslu |
Verejný dlh | >100 % HDP ⚠️ (nad limit, tolerovaný) | <60 % HDP ✅ (v limite, bez výhody) |
Deficit 2024 | 4,5 % HDP ⚠️ (mierne nad limit, tolerovaný) | 5,27 % HDP ⚠️ (tvrdá požiadavka na konsolidáciu) |
Prístup EÚ | Partner pre dialóg. Chápavý, flexibilný. | Subjekt pre kontrolu. Prísny, nekompromisný. |
Dopad na občana | Zachovaná kvalita života, stabilita. | Zhoršovanie služieb, sociálne napätie. |
Záver: Je na čase prestať byť poslušným žiakom
Rozdiel medzi Belgickom a Slovenskom nie je daný len ekonomikou. Je daný politickou kultúrou, historickým sebavedomím a ochotou bojovať za svoje záujmy. Fakt, že Belgicko s dlhom nad 100 % HDP má viac času ako my s dlhom pod 60 %, je jasným signálom, že pravidlá nie sú jednotné, ako sa tvrdí.
Slovensko sa nesmie uspokojiť s rolou pasívneho plniča pravidiel. Musíme prejsť od reaktívnej poslušnosti k aktívnej, strategickej diplomacii. Namiesto slepého napĺňania číselných cieľov, ktoré ničia našu krajinu zvnútra, musíme v Bruseli začať prezentovať vlastný rozvojový plán a vyjednávať priestor pre jeho uskutočnenie.
Dvojrýchlostná Európa nie je konšpiračná teória. Je to každodenná realita, ktorú priživuje naša vlastná pasivita. Kým sa nenaučíme hrať túto hru so sebavedomím veľkých hráčov, budeme navždy tými, ktorí rýchlo šetria, aby iní mohli pomaly rásť.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !
Ale na teba zjavne zabudli, súdruh kolonoskop! ...
progresívny ytelygent, len takú perličku. V... ...
ARTÚRE , ZLATÝSOCIALIZMUS vo svete si zničili... ...
Nikto nás nerozdeľuje a nepolarizuje celú... ...
veď to rozdeľovaninie bol leitmotív amerických... ...
Celá debata | RSS tejto debaty