Teater

Ak štát nebráni vlastné inštitúcie, oslabuje autoritu zákona. Minister namiesto rozhodnosti ponúka alibizmus.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas–SD) vo svojom vyhlásení tvrdí, že „rešpektuje právo ľudí slobodne vyjadriť svoj názor“ a že „na rozdiel od minulých vlád tá súčasná na demonštrujúcich ľudí nebude posielať vodné delá“. Na prvé počutie znie jeho postoj umiernene a demokraticky. Problém však nastáva vo chvíli, keď sa pod zámienkou slušnosti a rešpektu k slobode prejavu fakticky ospravedlňuje konanie, ktoré už prekračuje hranice zákona.

Minister upozornil, že protestujúci pred budovou Ministerstva životného prostredia „blokovali vstup do štátnej inštitúcie a bránili zamestnancom v prístupe na pracovisko“. Týmto sám priznal, že nešlo o bežné vyjadrenie názoru, ale o porušenie zákona – obmedzovanie práv iných občanov, konkrétne práva na prístup do zamestnania.

Ak minister vnútra v takejto situácii namiesto jasného odsúdenia a konzekvencií hovorí len o potrebe „slušného správania“ a vyzdvihuje miernosť polície, pôsobí to ako alibistický ústupok. Šutaj Eštok tak vysiela signál, že blokovať štátne inštitúcie je v poriadku a že polícia sa v podobných prípadoch obmedzí len na „slušné“ napomenutia.

Týmto svojím postojom vytvoril nebezpečný precedens: ktokoľvek môže zablokovať verejnú budovu či úrad s vedomím, že sa mu nič nestane. Zásada rovnosti pred zákonom sa tak rozplýva v politickej rétorike o „slušnosti“.

Minister vnútra, ktorý má byť garantom zákonnosti a poriadku, týmto konaním zlyhal vo svojej základnej úlohe. Demokracia sa neudržiava mäkkosťou voči porušovaniu pravidiel, ale ich dôsledným uplatňovaním – bez ohľadu na to, kto práve protestuje a proti komu.

Ako môže spoločnosť napredovať, keď jej minister vnútra rezignuje na spravodlivosť?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !