V Európskej únii sa používa model marginálneho oceňovania (pay-as-cleared).
Ako to funguje technicky
- Výrobcovia (plyn, uhlie, jadro, voda, vietor…) podávajú ponuky, za akú cenu sú ochotní dodať elektrinu.
- Ponuky sa zoradia od najlacnejšej po najdrahšiu (tzv. merit order).
- Postupne sa prijímajú, až kým nepokryjú dopyt.
- Posledná (najdrahšia) prijatá ponuka určí cenu pre všetkých výrobcov.
Všetci výrobcovia teda dostanú rovnakú trhovú cenu, aj keď niektorí vyrábajú lacnejšie.
Prečo je to politicky citlivé?
Model nie je neutrálny. Niektorým prináša vysoké zisky, iným vysoké účty.
Zvýhodňuje lacných výrobcov
Ak vyrábaš lacno (napr. jadro alebo voda):
- máš nízke výrobné náklady
- dostaneš cenu určenú drahším zdrojom
- dosahuješ vysokú maržu !! Slovensko !
Z pohľadu investora je to veľmi atraktívny systém.
Znevýhodňuje spotrebiteľa počas krízy
Ak je posledným zdrojom drahý plyn:
- cena vyskočí pre všetkých
- aj keď väčšina výroby je lacná
- domácnosti aj firmy platia cenu „krízového“ zdroja
V čase energetickej krízy tak náklady nesie predovšetkým spotrebiteľ.
Prečo bol tento model zavedený?
Hlavné dôvody boli tri:
Efektivita – najlacnejšie zdroje sa využívajú ako prvé.
Stabilita – systém vždy zabezpečí potrebné množstvo elektriny.
Investičná motivácia – veľké investície do elektrární potrebujú možnosť vyšších výnosov v priaznivých rokoch.
Kde je jadro problému?
Model vznikol v období, keď:
- ceny plynu boli relatívne stabilné
- rozdiely medzi výrobnými nákladmi jednotlivých zdrojov neboli extrémne
Keď však ceny plynu vzrástli 3–5-násobne, systém začal generovať:
- mimoriadne zisky pre lacných výrobcov
- mimoriadne vysoké ceny pre spotrebiteľov
A práve tu je veľký problém.
Kritika systému
Po prudkom raste cien plynu (energetická kríza 2022) sa objavila kritika, že:
- lacné zdroje (jadro, OZE) dostávajú „nadmerné zisky“
- cena elektriny je príliš naviazaná na cenu plynu
Preto European Commission v rokoch 2023–2024 reformovala dizajn trhu (posilnenie dlhodobých kontraktov typu CfD), ale základný model marginálneho oceňovania zostal zachovaný.
Kto reálne profituje?
- Výrobca lacnej energie
- Investor
- Štát – ak zavedie mimoriadnu daň alebo získa vyššie dividendy
A spotrebiteľ? Ten zaplatí vysoké ceny – a priemysel môže skolabovať.
Francúzsko si dokázalo vytvoriť vlastný model podpory, v rámci ktorého umožnilo energeticky náročným podnikom nakupovať časť jadrovej elektriny pod trhovou cenou (približne 70 €/MWh). Ide o politické rozhodnutie využiť štátnu výrobu elektriny v prospech domáceho hospodárstva a konkurencieschopnosti priemyslu. A Slovensko ?
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !


Celá debata | RSS tejto debaty