Teater

Každý, kto niekedy prišiel o peniaze, pozná ten dusivý pocit bezmocnosti. Teraz si predstavte, že o ne prichádzate celé roky – a vôbec o tom neviete. Presne toto sa odohrávalo (a stále odohráva) takmer dvom miliónom Slovákov v druhom pilieri. A rozsah tohto odlivu je šokujúci.

Nejde o žiadne konšpirácie. Ide o tvrdé čísla. Čísla, ktoré jasne ukazujú, že systém druhého piliera sa stal dokonalým mechanizmom na prelievanie našich dôchodkových úspor do vreciek správcovských spoločností.

Ako sa to dialo?

Mechanizmus je jednoduchý: dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) si berú poplatky. Percento z našich úspor. Čím viac sporíme, tým viac zarábajú oni. A keďže Slováci sporili poctivo, účty DSS sa nafukovali.

Vývoj aktív, z ktorých sa poplatky počítali:

• 2008: cca 2 mld. €
• 2013: cca 7 mld. €
• 2018: cca 12 mld. €
• 2025: cca 17 mld. €

Logika je jasná: keď rástli aktíva, rástli aj poplatky. My sme mali pocit, že si odkladáme na dôchodok, no v skutočnosti rástli účty finančného sektora.

V roku 2025 predstavuje poplatok za správu 0,40 % z objemu úspor ročne. Celkový objem majetku k 6. 6. 2025 dosiahol 17 114 514 553 eur (údaje k 31. 5. 2025).

V roku 2025 DSS na poplatkoch získajú cca 68.5 milióna eur. To sú peniaze, ktoré už nikdy neuvidíme na svojich dôchodkoch.

Miliardová bilancia

Pod tlakom medzinárodných inštitúcií premenila vláda Mikuláša Dzurindu sociálny štát na lukratívny biznis. Systém funguje od roku 2005 – teda už 20 rokov pravidelného odčerpávania peňazí. Ak poplatky v roku dosiahnu:

• 50 miliónov eur ročne → je strata 1 miliarda eur
• Pri 60 miliónoch ročne → je strata 1,2 miliardy eur
• Pri 70 miliónoch ročne → je celková strata 1,4 miliardy eur

Reálne teda hovoríme o cca 1,5 miliardy eur, ktoré sme zaplatili DDS

Prečo na tom záleží?

Táto suma nie je len štatistika:

1. Je to čistá strata. Peniaze, ktoré mali tvoriť naše dôchodky, skončili v súkromnom sektore.
2. Zisky súkromné, straty verejné. Zatiaľ čo miliarda odišla DSS-kám, prvý pilier zostal v trvalom deficite. A hádajte, kto ho každoročne dotuje? Opäť my – daňoví poplatníci. Druhý pilier tak nielenže neodľahčil systém, ale sám prispel k diere, ktorú musí štát lepiť.
3. Rozdelenie oslabuje. Keď sa prvý pilier rozdelí na dva, neznamená to, že vzniknú dva silnejšie piliere. Znamená to, že obidva budú slabšie. Časť zdrojov sa odkloní do súkromných rúk, no zároveň sa tým vykrváca priebežný prvý pilier, ktorý musí ďalej fungovať pre milióny dôchodcov.

Výsledok? Klasický scenár: zisky súkromné, straty kolektívne.

Biznis, nie dôchodková starostlivosť

Druhý pilier sa v praxi ukázal skôr ako výnosný biznis model než ako zodpovedná sociálna politika. Sporitelia sa stali zdrojom príjmov pre DSS, nie adresátmi výhodného dôchodkového sporenia.

Štát dnes konsoliduje verejné financie a hľadá každé euro, no v doplnkovom dôchodkovom sporení leží 17 miliárd eur. Otázkou je, dokedy si môže dovoliť prehliadať takýto odtok peňazí cez vysoké poplatky a neefektívnu správu.

Otázka preto znie: Slúži tento systém naozaj nám, alebo len niekomu inému?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !