Vieme vôbec, čo nám ešte ostalo? Zaujímame sa o to, alebo nám je to jedno?
Najväčšie ohrozenie štátu neprichádza zvonka, ale zvnútra – keď sa predáva to, čo drží krajinu pri živote.
💧 Voda, ⚡ energia, 🌾 pôda a 🏗️ infraštruktúra musí zostať v rukách ľudí – štátu, nie zahraničných korporácií.
Politici nesmú beztrestne predávať, čo patrí občanom
Slovensko potrebuje jasnú čiaru, ktorú nikto – ani vláda, ani politik, ani úradník – nemôže prekročiť. Tou čiarou je verejný záujem.
Voda, energia, pôda, infraštruktúra a strategické podniky nie sú tovar, s ktorým sa obchoduje podľa nálady politikov či lobistov. Sú to základy suverenity krajiny.
Je neprijateľné, aby sa rozhodnutia o predaji strategických aktív robili potichu, v tieni rokovaní, kde o verejnom záujme nikto nehovorí. A ešte neprijateľnejšie je, keď médiá – často vlastnené zahraničnými akcionármi – tieto kroky bagatelizujú, namiesto toho, aby sa pýtali:
„Kto z toho naozaj profituje?“
Ak štát niečo predá, čo je neoddeliteľnou súčasťou jeho bezpečnosti a stability, nejde len o ekonomické rozhodnutie. Ide o akt proti dôvere občanov. A ten musí mať následky.
Ochrana strategických zdrojov – bez výnimiek
1. Strategické aktíva sú nepredajné bez súhlasu občanov.
Žiadna vláda ani minister nemôže predať vodárne, energetiku či kľúčovú infraštruktúru bez referenda alebo ústavnej väčšiny v parlamente.
Ak sa tak stane – zmluva je neplatná zo zákona.
2. Politická a trestná zodpovednosť za poškodenie strategického záujmu štátu.
Politik, ktorý podpíše alebo umožní predaj v rozpore s verejným záujmom, musí niesť osobnú zodpovednosť – vrátane straty mandátu, zákazu výkonu funkcie a trestnoprávneho postihu.
3. Automatická revízia a anulovanie nezákonných zmlúv.
Ak sa preukáže, že kontrakt bol v rozpore s ústavou alebo verejným záujmom, musí byť anulovaný. Štát má právo spätného odkúpenia bez kompenzácie súkromného zisku.
4. Verejnosť má právo vedieť.
Každé rokovanie o predaji strategického majetku musí byť transparentné a verejne prístupné. Žiadne tajné dohody. Žiadne „utajené režimy“.
5. Zodpovednosť pretrváva aj po mandáte.
Politik nesmie po skončení funkcie profitovať z rozhodnutia, ktoré v úrade prijal. Ak sa po odchode objaví vo firme, ktorá z predaja profitovala – musí nasledovať okamžité prešetrenie konfliktu záujmov.
6. Verejný záujem má prednosť.
Základné zdroje a služby – voda, elektrina, plyn, dopravné cesty – musia ostať v rukách štátu alebo samospráv, ktoré konajú v prospech občanov, nie zisku.
Krajina nie je majetok politikov
Bez vody, energie a pôdy nie je budúcnosť. Bez dôvery v štát nie je suverenita. A bez zodpovednosti politikov nie je demokracia – len kulisa.
Nastal čas povedať jasne:
Strategické zdroje patria občanom, nie politikom. Verejný záujem nie je na predaj. Každý, kto ho zradí, musí niesť následky. Politici, ktorí konajú proti verejnému záujmu, musia niesť právnu aj osobnú zodpovednosť.
Občan, spýtaj sa sám seba: máme politika, ktorý bráni našu krajinu, alebo takých, čo ju rozpredávajú pred očami národa – a médiá tomu tlieskajú? Nie je už čas prestať len počúvať – ale začať sa pýtať a konať.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !
hops VRÁTIŤ ...
najmä ak ho predáš tak, že aj keď kupujúci... ...
... chcieť od niekoho, kto si dokáže z hlávky... ...
Z pohľadu občana je štát praktický rovnaký... ...
Čo nás ostalo??. No nadmerné množstvo deb... ...
Celá debata | RSS tejto debaty