Teater

Začnime hovoriť o tom, čo môžeme urobiť, aby chceli zostať doma

Už roky počúvame, ako sa mladí ľudia majú lepšie v zahraničí. Ako sa tam žije ľahšie, ako sú tam vyššie platy, lepšie školy, viac možností. Áno, často je to pravda. Ale každým takýmto porovnávaním len priznávame, že sme sa vzdali vlastnej budúcnosti. Slovensko sa nemôže donekonečna utešovať vetou „aspoň že sa nestratili“, keď mladí odchádzajú. Mladí ľudia nie sú tovar, ktorý exportujeme. Sú to tí, ktorí by mali doma tvoriť hodnoty, rodiny, inovácie a víziu krajiny.

Krajina, ktorá verí v seba

Žiadna iná krajina Európskej únie nehovorí o svojich mladých tak, ako my. V Poľsku sa hovorí o tom, ako mladých motivovať podnikať. V Česku o tom, ako ich vtiahnuť do verejného života. V Slovinsku o tom, ako im uľahčiť štart do života a podporiť ich nápady.

Len na Slovensku sa príliš často hovorí o tom, kam všetci odišli. A málo o tom, prečo by mali ostať.

Zaujímavé však je, kto tieto príbehy posúva. Práve slovenské médiá – tie, ktoré často vlastnia zahraniční akcionári – a rôzne mimovládne organizácie napojené na rovnaké kruhy sú tí, ktorí neustále opakujú, ako sa tu „nedá žiť“, ako „mladí nemajú šancu“, ako „vonku je lepšie“. Nejde o konšpiráciu. Ide o jednoduchý fakt: čím viac stratíme vieru v seba, tým menej sa budeme starať o vlastné prostredie. A krajina, ktorá stratí vieru, sa stane len trhom – nie domovom.

Ak niekto neustále opakuje, že „tu sa nič nezmení“, možno len nechce, aby sa niečo zmenilo. Keď politik, komentátor či novinár vyhlási, že mladí musia odísť, lebo na Slovensku je zle, nech vie, že práve v tej chvíli k tomu odchodu prispel. Každé také slovo je ako lístok na vlak – zaplatený cynizmom, lacným pesimizmom a pohodlnosťou tých, čo sa vzdali. Nie mladí utekajú pred Slovenskom. Slovensko uteká pred sebou samým.

Namiesto porovnávania potrebujeme konanie

Naopak chcem príklady ako sú mladí úspešní a spokojní na Slovensku. Ak chceme, aby mladí ľudia zostali doma, musíme prestať čakať na veľké plány zhora. Štát má svoju úlohu – férové podmienky, dostupné bývanie, spravodlivé mzdy, menej byrokracie – ale zmena nezačne len zákonmi.
Začne sa tam, kde sa mladí ľudia cítia prijatí, vypočutí a potrební. V mestách, ktoré im dajú šancu rozbehnúť projekt. V obciach, ktoré podporia mladé rodiny. V komunitách, ktoré nezhadzujú nové nápady len preto, že „tak sa to vždy robilo inak“.

Je čas, aby sme prestali hovoriť, že „v zahraničí sa to nedá porovnať“.
Všetko sa dá porovnať – ale iba s našou ochotou niečo zmeniť.

Každý z nás má svoju úlohu

Politici by mali počúvať viac a sľubovať menej.
Firmy by mali dať mladým dôveru, nie len prax zadarmo.
Obce by mali vytvárať priestor pre mladé hlasy.
A my všetci – rodičia, učitelia, susedia – by sme mali prestať mladých odhovárať vetou „tu sa nič nezmení“.

Lebo mení. Pomalšie, ako by sme chceli, ale mení.
Vidíme mladých farmárov, ktorí sa vracajú na vidiek. Mladých učiteľov, ktorí dávajú školám nový zmysel. Mladých podnikateľov, ktorí dokazujú, že úspech sa dá dosiahnuť aj bez odchodu z krajiny. A práve títo ľudia potrebujú, aby sme prestali hovoriť o zahraničí – a začali hovoriť o nich.

Slovensko potrebuje vieru, že má zmysel ostať

Budúcnosť tejto krajiny nie je v počtoch odídených, ale v sile tých, ktorí zostávajú. Nie preto, že nemajú kam ísť, ale preto, že chcú niečo vybudovať.

Ak chceme, aby mladí zostali, musíme im ukázať, že ich energia, tvorivosť a sny nie sú prekážkou, ale motorom zmeny. A že krajina, ktorá si váži svojich mladých, sa nemusí báť o svoju budúcnosť.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !