Slovo „konsolidácia“ dnes znie zo správ ako magické zaklínadlo. Vraj ju musíme všetci znášať. No keď sa pozrieš bližšie, zistíš, že to „všetci“ znamená len Teba – obyčajného občana.
Všetko, čo mohlo štátu prinášať zisk, je dávno fuč. Energetika, telekomunikácie, banky, strategické podniky – všetko rozpredané. Kým kedysi výnosy z nich napĺňali štátnu kasu, dnes plynú do súkromných vreciek, často do zahraničia. A namiesto dividend z vlastného majetku dostávaš účet za elektrinu, plyn, vodu, dane a poplatky. Tie, samozrejme, stále rastú.
Keď politici hovoria, že si „všetci musíme utiahnuť opasky“, v skutočnosti tým myslia Teba. Nie korporácie, nie banky, nie koncesionárov, ktorí žijú z verejných zákaziek. Tých sa žiadna konsolidácia netýka. Oni už sú dávno „skonsolidovaní“ – na Tvoj účet.
Konsolidácia verejných financií sa tak mení na privatizáciu verejného bremena. Zisky sú súkromné. Straty verejné. A občan? Ten má byť vraj ticho a pokojný, lebo „štát musí šetriť“. Ale ako môže šetriť štát, ktorý už takmer nič nevlastní?
Kde si bol, občan?
Keď Dzurinda, Mikloš, Zajac a celá ich partia od roku 1998 rozpredávali, čo sa len dalo – pod heslom „reformy“, „modernizácie“ a „pokroku“? Kde si bol, keď ti tvrdili, že predaj majetku, ktorý patril všetkým, je cesta k prosperite? Dnes ti z tých „reformných“ čias ostal len účet – za elektrinu, za lieky, za školu, za život. A z reproduktora znie: „Občan, upokoj sa. Štát musí konsolidovať.“
Lebo dvojrýchlostná Európa
Štáty EÚ s dlhmi 70 – 110 % HDP fungujú bez výčitiek Bruselu, bez poklesu ratingov a bez hysterických výziev na šetrenie. Ale Slovensko? To musí konsolidovať – na dôchodcoch, na rodinách, na školstve, na budúcnosti.
Európa, ktorá mala spájať, sa zmenila na systém dvoch rýchlostí. A my ideme v tom pomalom pruhu – so svetlami vypnutými a hlavou sklonenou.
A opozícia?
Kritizuje konsolidáciu, no sama neprináša riešenia. Namiesto nich len priživuje hnev, predvádza teatrálne gestá a rozdáva ďalšie sľuby. Tvoja nespokojnosť sa jej hodí – nie preto, aby sa veci zmenili, ale aby sa mohla vrátiť k moci.
A ty, občan? Možno sa opäť uspokojíš s myšlienkou, že „to aj tak nemá zmysel“. Lenže práve v tejto pasivite sa rodí ticho, ktoré moci najviac vyhovuje.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !

 
				 
				 
				 
				

















Celá debata | RSS tejto debaty