Teater

Futbal je emócia. Ale aj zrkadlo krajiny. To, čo dnes vidíme vo futbale, je až nepríjemne presným odrazom slovenskej politickej kultúry: veľa rokovaní, veľa rečí – a minimum zodpovednosti.

Kým Slovensko po neúspechu stále „jedná“, Taliansko koná. Štvornásobní majstri sveta nezažívajú najlepšie obdobie. Nepostúpili, zlyhali, sklamali. No ich reakcia bola rýchla a jasná: odchody, rezignácie, personálne zemetrasenie. V Taliansku totiž stále platí jednoduché pravidlo – keď neprídu výsledky, niekto za to nesie zodpovednosť.

A Slovensko. Krajina, kde sa po neúspechu nezačína očista, ale rokovanie. Kde sa namiesto zmien hľadajú výhovorky. Kde sa funkcie neopúšťajú – ony sa potvrdzujú. Slovenský futbalový zväz dnes nie je len športová inštitúcia. Je to model fungovania štátu v malom. Uzavretý kruh ľudí, ktorí si navzájom kryjú chrbát, rotujú medzi funkciami a prežijú každú kritiku.

A symbolom tohto systému je Ján Kováčik. Muž, ktorý stojí na čele slovenského futbalu dlhé roky. Muž, pri ktorom sa očakávalo, že po neúspechu zváži odchod. Muž, ktorý napokon urobil presný opak – nechal sa zvoliť znova. Už piatykrát. Nie napriek systému. Vďaka nemu. Delegáti rozhodli. Systém sa potvrdil. Zodpovednosť opäť neexistuje. A tu sa dostávame k podstate problému.

Na Slovensku totiž nie je problém v jednom trénerovi – hoci aj v prípade Francesco Calzonu sa teraz vedú nekonečné diskusie. Problém je hlbší. Je to mentalita, ktorá verí, že riešenie príde vždy zvonku. Že stačí nájsť „záchrancu“ – cudzieho odborníka, nový plán, novú stratégiu. Lenže bez zodpovednosti sa nič nezmení.

Sme krajina, ktorá dokáže tolerovať neúspech, ak je dostatočne dlho vysvetľovaný. Ktorá vie akceptovať vysoké platy na úkor podpory mládeže, bez výsledkov. Krajina, ktorá rada vzhliada k zahraničiu, napriek opakovaným sklamaniam, ale vlastným schopným ľuďom nedá priestor ani dôveru a podporu.

A predovšetkým – sme krajina, kde sa neodstupuje. Vo futbale. V politike. Nikde. Neúspech nemá následky, len pokračovanie. Taliansko dnes začína odznova. Možno bolestivo, možno chaoticky, ale s vedomím, že staré chyby treba odstrániť.

Slovensko? To zatiaľ stále rokuje. A bude rokovať ďalej. Pretože v systéme, kde si tí istí ľudia volia tých istých ľudí, nie je dôvod na zmenu. Je len dôvod na ďalšie zasadnutie. A tak zatiaľ čo inde po neúspechu padajú hlavy, u nás sa upevňujú stoličky. A to je možno väčší problém ako nepostup na akýkoľvek šampionát.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !