Teater

Jedným z hlavných dôvodov, prečo dokázala Európska únia prijímať závažné a často chybné rozhodnutia bez výrazného odporu verejnosti, je systematické zlyhanie médií. Tie médiá, ktoré kedysi stáli medzi občanom a mocou ako kontrolný mechanizmus, sa v mnohých krajinách EÚ zmenili na:

• prenosové pásy oficiálnych naratívov,
• PR oddelenia politických elít,
• strážcov „povolených“ názorov,
• selektorov informácií prispôsobených ideologickému rámcu.

Presný opak toho, čo presadzoval Julian Assange: transparentnosť, kontrolu moci, prístup k informáciám a odhaľovanie korupcie. Dnes médiá fungujú ako jej ochranný štít.

1. Médiá namiesto kontroly moci chránia moc

Assange veril, že informácie patria ľuďom, nie vládam. Dnešné mainstreamové médiá v EÚ však čoraz častejšie:

• preberajú oficiálne stanoviská bez kritického dotazovania,
• útočia na alternatívne pohľady namiesto toho, aby s nimi viedli diskusiu,
• potláčajú nepohodlné fakty,
• vytvárajú „správny“ obraz reality pre verejnosť.

Kritika Bruselu, energetickej politiky, Nord Streamu, korupcie či Green Dealu je neraz nálepkovaná ako „dezinformácia“ – často až dovtedy, kým sa nepreukáže, že bola pravdivá.

2. Podpora centralizovanej moci namiesto plurality

Assange upozorňoval, že pluralita médií a nedôvera voči moci sú nevyhnutné pre slobodnú spoločnosť. V EÚ sa však deje opak:

• malé nezávislé médiá sú ekonomicky tlačené k zániku,
• veľké médiá sú previazané s politickými a finančnými záujmami,
• regulačné orgány obmedzujú priestor pre kritiku,
• cenzúrny slovník („neoverené“, „nezodpovedné“, „problematické“) sa stáva normou.

Výsledok je predvídateľný: EÚ môže prijímať chybné rozhodnutia, no mediálny priestor ich skôr zakryje než odhalí.

3. Mediálna spoluzodpovednosť za energetickú slepotu EÚ

Keď sa Európa rozhodla odrezať sa od ruských energií, médiá:

• nekriticky prebrali naratív, že alternatívy sú pripravené (neboli),
• zľahčovali prudký rast cien,
• ignorovali varovania priemyslu,
• podporovali Green Deal, aj keď jeho realizovateľnosť bola otázna.

Verejnosť tak nedostala reálny obraz situácie.
A bez informovanej verejnosti nemôže vzniknúť tlak na racionálnu politiku.

4. Kauza Nord Stream – učebnicové zlyhanie médií

Jeden z najväčších útokov na európsku infraštruktúru v dejinách – a mainstreamové médiá:

• rýchlo prevzali oficiálne, často nelogické verzie,
• ignorovali rozpory a protichodné fakty,
• nedali priestor poriadnej investigácii,
• tému postupne odsunuli do úzadia.

Assange by to neurobil. Pýtal by sa. Tlačil by na pravdu. Rozkrýval by mocenské hry.

5. Bez obnovy médií nebude obnova Európy

Assangeovo posolstvo je priezračné:

• moc musí byť kontrolovaná, nie chránená,
• informácie musia byť otvorené, nie selektované,
• novinár nesmie byť hovorca štátu,
• pravda je dôležitejšia než pohodlné naratívy.

Európske médiá sa od týchto princípov vzdialili míľovými krokmi.

Dôsledok?

• chybné rozhodnutia EÚ neboli včas odhalené,
• korupcia a lobizmus sa normalizujú,
• energetické a ekonomické omyly zostávajú nepomenované,
• občan stráca prehľad – a tým aj moc.

Ak sa médiá nereformujú, EÚ sa nezotaví

Bez médií, ktoré budú fungovať v duchu Assangea:

• transparentne,
• nezávisle,
• kriticky,
• odvážne,
• neúplatne,

sa Európa bude prepadávať čoraz hlbšie – politicky, ekonomicky aj spoločensky. Médiá sú prvou líniou obrany pred zlým riadením, korupciou a byrokraciou. A dnes túto úlohu jednoducho neplnia – zlyhali. Ak chcú obnoviť dôveru, musia vystúpiť z anonymity a prevziať osobnú zodpovednosť – vrátane jasného podpisu pod každý text.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !