Kto rozhoduje a kto za to nesie zodpovednosť?
Riadenie Európskej únie sa dnes sústreďuje najmä v Bruseli, kde sa rozhodovacie právomoci systematicky presúvajú z úrovne členských štátov. Národné vlády sa tak čoraz častejšie ocitajú v úlohe vykonávateľov rozhodnutí, ktoré nerešpektujú domácu politickú realitu ani vôľu voličov.
Brusel rozhoduje a vytvára tlak, zatiaľ čo dôsledky znášajú členské štáty. Politická zodpovednosť pritom zostáva rozptýlená a prakticky nepostihnuteľná. Centralizácia moci bez účinných kontrolných mechanizmov otvára priestor pre netransparentnosť, koncentráciu vplyvu a opakované etické zlyhania, ktoré sa v inštitúciách EÚ stávajú systémovým javom.
Kauzy, opakujúce sa zlyhania
- Dalligate (2012) – komisár pre zdravie John Dalli rezignoval po obvineniach z korupcie v súvislosti s tabakovou legislatívou.
- LuxLeaks (2014) – odhalenie daňových schém, ktoré umožňovali nadnárodným spoločnostiam vyhýbať sa plateniu daní v iných členských štátoch.
- Barroso – Goldman Sachs (2016) – bývalý predseda Európskej komisie plynule prešiel do banky, ktorú predtým politicky reguloval, čo odkrylo slabosť pravidiel proti konfliktu záujmov.
- Qatargate (2022) – obvinenia europoslancov z prijímania úplatkov výmenou za politický vplyv.
- Pfizer/BioNTech (2020 – 2022) – nákup vakcín proti COVID-19 sprevádzala minimálna transparentnosť zmlúv, nearchivovaná komunikácia predsedníčky Komisie a výnimočné zmluvné podmienky uzatvárané mimo verejných obstarávaní.
- Európska diplomatická akadémia (2024) – podľa Európskej prokuratúry bola zákazka „ušitá na mieru“ pre College of Europe v Bruggách. V prípade figurujú mená Federica Mogherini, Stefano Sannino a Cesare Zegretti. •
- Ukrajina – energetická kauza Midas (2024) – napriek deklarovanej nulovej tolerancii Bruselu vyšetrujú ukrajinské orgány korupčnú schému v štátnej spoločnosti Enerhoatom v objeme približne 100 miliónov dolárov. Medzi obvinenými je sedem osôb, pričom dvaja podozriví – vrátane Timura Mindiča, bývalého obchodného partnera prezidenta Zelenského – utiekli do zahraničia. Prípad v krajine s masívnou podporou EÚ spochybňuje schopnosť Bruselu kontrolovať a vymáhať vlastné podmienky.
Dvojitý meter
Vzorce, ktoré Brusel kritizuje navonok – koncentráciu moci, slabú kontrolu konfliktov záujmov a nízku politickú zodpovednosť – možno identifikovať aj priamo v inštitúciách EÚ. Tento rozpor výrazne oslabuje dôveryhodnosť Únie pri presadzovaní protikorupčných reforiem.
Závažné kauzy v Bruseli prirodzene vyvolávajú očakávanie jasnej personálnej zodpovednosti vedenia EÚ. Namiesto rýchlych politických dôsledkov prevažuje snaha o udržanie status quo. O to ostrejšie pôsobí kontrast s prístupom Bruselu k najmä východným členským štátom, voči ktorým sa uplatňujú prísne usmernenia a hrozby sankcií či pozastavenia fondov.
Skutočný problém: zodpovednosť
Podstatou problému nie je samotná existencia káuz, ale reakcia európskych inštitúcií. Vyšetrovania sa vlečú roky, zatiaľ čo politické dôsledky zostávajú minimálne a etické sankcie či dočasné pozastavenie výkonu funkcií sa neuplatňujú.
Situáciu zhoršuje fakt, že priamo v Európskom parlamente vznikajú neformálne skupiny poslancov, ktoré namiesto dôslednej kontroly moci obhajujú sporných aktérov a zľahčujú kritické argumenty. Parlament sa tak z kontrolného orgánu mení na ochranný štít vlastných elít, čím sa prehlbuje rozpor medzi deklarovanými hodnotami a reálnou praxou. Čoraz zreteľnejšie sa preto ukazuje, že zotrvávanie osôb spájaných so závažnými pochybnosťami o integrite vo vedúcich pozíciách je nezlučiteľné s riadením Európskej únie, ktorá mala ambíciu vystupovať ako garant dôvery a právneho štátu pre viac než 450 miliónov obyvateľov
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !


...."Centralizácia moci bez účinných... ...
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne ! ... ...
jednoducha odpoveď - celosvetová taktika elít.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty