Teater

Média opakovane denne ponúkajú politickú diskusiu. Politici analyzujú vojny, hodnotia geopolitiku, komentujú zahraničných lídrov. Lenže vzniká jednoduchá otázka: Kto medzitým rieši Slovensko?

V posledných rokoch sledujeme zvláštny jav. Politici čoraz častejšie vystupujú v médiách ako komentátori svetového diania. Vysvetľujú, analyzujú, hodnotia. Lenže my sme ich nevolili do funkcie komentátorov. Volili sme ich na riešenie problémov. Potrebuje teda spoločnosť politické komentáre?

Áno. Ale kvalitné, odborné a s mierou. Spoločnosť potrebuje vysvetlenie súvislostí, odborný kontext, analytikov a expertov. Čo však často dostávame? Pretlak politických komentárov. Minimum konkrétnych riešení. Emócie namiesto faktov. Výsledok? Mediálny hluk.

Čo z toho má občan?

Väčšinou nič. Predstavme si bežného človeka. Rieši hypotéku, zdravie rodiny, prácu, školu pre deti. Pre takého človeka je 90 percent politických relácií stratený čas. Ak politik nevysvetlí, ako sa jeho téma konkrétne dotkne života na Slovensku, ide len o ďalší komentár do éteru. Nemá to praktickú hodnotu.

Prečo to politici robia?

Dôvody sú jednoduché. Po prvé: únik od domácich problémov. Svetové témy sú bezpečné. Pri nich politik nemusí odpovedať na nepríjemné otázky o zdravotníctve, školstve, cenách potravín či regionálnych rozdieloch. Domáce problémy sú nepríjemné. Geopolitika je pohodlná. Po druhé: lacný marketing. Medzinárodné konflikty vyvolávajú silné emócie. Emócie znamenajú sledovanosť, zdieľania, polarizáciu. A to je pre politikov výborné palivo. Emócie sa dobre šíria na sociálnych sieťach a prinášajú pozornosť. Po tretie: nahrádzanie práce komentovaním. Komentovať svet je jednoduché. Oveľa ťažšie je pripraviť zákon, presadiť reformu, vyriešiť systémový problém. Komentovanie je únik pred zodpovednosťou.

Kedy to má zmysel?

Komentovanie svetových udalostí má význam iba vtedy, keď sú splnené dve podmienky. Po prvé: politik vysvetlí konkrétne dopady na Slovensko – na energetiku, bezpečnosť, ekonomiku, ceny. Po druhé: ide o politika, ktorý má reálnu rozhodovaciu právomoc – premiéra, ministra zahraničných vecí alebo ministra obrany.

V opačnom prípade ide o komentovanie namiesto práce. Komentár je len ďalší mediálny šum. Neprináša hodnotu. Neprináša riešenia. Berie Váš vzácny čas a energiu.

Tvrdá pravda

Pozornosť je dnes najvzácnejšia mena. Spoločnosť, ktorá ju utopí v prázdnych komentároch a emóciách, nemôže byť spravodlivá. Spravodlivá spoločnosť vzniká vtedy, keď ľudia požadujú riešenia namiesto rečí. Keď politici sa zodpovedajú z domácej agendy, nie zo svetových tém. Keď médiá prinášajú kontext, nie virálny ošiaľ. Keď občania vedia rozlíšiť, kedy ich niekto informuje a kedy ich len zabáva. Nespravodlivá spoločnosť rastie presne z opaku. Kým sa bavíme o tom, čo povedal ten či onen politik o dianí vo svete, nikto nerieši, prečo v našom meste chýba pediater, prečo mladí nemajú na bývanie a prečo regióny stagnujú.

A čo s tým?

Najjednoduchšie riešenie je zároveň najťažšie: prestať sledovať prázdny obsah. Pomenovať jeho prázdnotu. Kritizovať ho. Médiá reagujú na dve veci: sledovanosť a reputáciu. Ak ľudia prestanú sledovať prázdne debaty, postupne zmiznú. Nie je to naivita. Je to elementárna ekonómia pozornosti. Najväčší problém nie je, že médiá vysielajú prázdny obsah. Problém je, že má publikum.

A občania?

Ak budete ďalej sledovať relácie, ktoré nič neriešia, nesťažujte sa. Vypnite televíziu. Prestaňte konzumovať prázdne politické reči. Venujte čas rodine a veciam, ktoré majú skutočný význam. Pretože zmena nezačína v štúdiu. Nezačína na obrazovke. Začína pri rozhodnutí, čomu venujete svoju pozornosť. A akú spoločnosť tým pomáhate budovať.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !