Teater

Kým u nás politici roky zavádzajú, prečo sa to „nedá“, v Európe si uvedomili jednoduchú vec: Nedá sa nechať napospas trhu a čakať, že všetko vyrieši konkurencia. Keď ide o bezpečnosť štátu, ceny pre domácnosti a priemysel, rozhoduje kontrola.

Francúzsko: 100 % znamená 100 %

Électricité de France

Francúzi sa nehrali na percentá. Keď už vlastnili približne 84 %, povedali si, že to nestačí. V roku 2022 vytiahli približne 9,7 miliardy eur a odkúpili zvyšok. Dnes je EDF plne v rukách štátu.

Prečo? Pretože jadrová flotila je chrbticou krajiny. Pretože štát chce mať priamu kontrolu nad cenami pre domácnosti. Pretože chce rozhodovať o výstavbe nových reaktorov bez toho, aby mu do toho hovorili minoritní akcionári. Toto je energetická suverenita v praxi.

Nemecko: Kontrola siete je moc

KfW, TenneT, Uniper

Nemci sú pragmatickí. Neznárodňujú pre ideológiu. Zasiahnu, keď je to nutné.

Štátna banka KfW kúpila 25,1 % v prevádzkovateľovi prenosovej sústavy TenneT. Nie je to väčšina. Ale je to blokačná menšina. Právo veta pri strategických rozhodnutiach. To je poistka.

A keď prišla plynová kríza, štát zmenil legislatívu a vstúpil do firiem ako Uniper. Nie preto, že by chcel riadiť biznis. Ale preto, že kolaps energetickej firmy by znamenal kolaps ekonomiky. Toto nie je socializmus. Toto je krízové riadenie štátu, ktorý chápe, čo je strategické.

Holandsko: Teplo nie je luxus

Holandsko schválilo pravidlá, podľa ktorých musia byť teplárenské siete väčšinovo vo verejnom vlastníctve. Viac ako 50 % má patriť štátu alebo samosprávam.

Dôvod je jednoduchý: ak necháš teplo čisto na trhu, ľudia zaplatia účet. Štát si chce ponechať rozhodujúci vplyv na cenu a stabilitu dodávok.

Švédsko: Štát ako investor poslednej inštancie

Vattenfall

Švédsky energetický gigant Vattenfall je vo vlastníctve štátu. A keď sa diskutuje o nových jadrových blokoch, otvorene sa hovorí o tom, že bez priamej účasti štátu to nepôjde. Súkromný kapitál nemá apetít niesť obrovské investičné riziko na desiatky rokov dopredu.

Štát ho má. Lebo jeho horizont nie je kvartál, ale generácia.

Česko: Väčšina rozhoduje

ČEZ

Český model je jasný: približne 70 % vlastní štát, firma je obchodovaná na burze, no strategická kontrola zostáva vláde. Kombinácia trhu a rozhodujúceho vplyvu štátu. Presne ten typ modelu, o ktorom sa u nás roky len diskutovalo.

Európsky trend?

Realita je oveľa menej ideologická, než sa tvárime doma. V Európe dnes existujú tri základné modely:

1. Plne štátne vlastníctvo (Francúzsko, Nórsko).
2. Väčšinový štátny podiel s kontrolou (Česko).
3. Prevažne súkromné firmy, ale so silnou pripravenosťou štátu zasiahnuť (Nemecko).

Spoločný menovateľ? Energetika je strategický sektor. A keď ide do tuhého, rozhoduje vlastníctvo alebo aspoň blokovací podiel.

A teraz sa pozrime na Slovensko.

Kým inde štáty míňajú miliardy, aby získali späť kontrolu, u nás sa v minulosti riešilo, či je „rozumné“ kúpiť relatívne malý podiel. Kým Francúzsko dáva takmer desať miliárd za to, aby malo sto percent, my sme sa tvárili, že 17 % je príliš drahých.

Otázka teda nestojí, či má byť energetika štátna alebo súkromná. Otázka znie: chce mať štát v krízových časoch v rukách páky, alebo chce len sledovať trh a dúfať ? Európa si odpoveď už dala.

Nezabúdajme: keď prichádza kríza, súkromný sektor sa stiahne a ťarchu riešenia napokon nesie štát.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !