Teater

Slovenské zdravotníctvo sa už roky tvári, že ide o jeden systém. V skutočnosti sa v ňom stretávajú dva rozdielne princípy – verejný záujem a podnikateľský záujem. Najvýraznejšie je to vidieť pri ambulanciách. Pacient ich vníma ako prirodzenú súčasť verejného zdravotníctva, no mnohé z nich fungujú ako súkromné podnikateľské subjekty, ktorých hospodárenie sa prirodzene riadi aj snahou dosiahnuť zisk.

A práve tu vzniká zásadná otázka: Ak je zdravotná starostlivosť financovaná z verejných zdrojov, prečo má byť jej poskytovanie zároveň postavené na princípe tvorby súkromného zisku?

Nejde o kritiku lekárov. Lekár musí byť primerane zaplatený a ambulancia musí mať dostatok prostriedkov na mzdy, energie, vybavenie či modernizáciu. Otázkou však je, kde sa končí oprávnená ekonomická udržateľnosť a kde sa začína podnikanie s verejnými peniazmi.

Zdravotníctvo nie je bežný biznis

Ambulancia nie je autoservis ani obchod. Pacient si nemôže vybrať, či ochorie, a nemôže odložiť liečbu preto, že je zdravotná starostlivosť drahá. Navyše často nemá ani reálnu možnosť vybrať si medzi viacerými poskytovateľmi.

Preto je problematické používať pri zdravotníctve rovnakú logiku ako pri bežnom podnikaní: kde je dopyt, tam vznikne ponuka a kde je ponuka, tam vznikne konkurencia.

V zdravotníctve to jednoducho nefunguje. Ak v regióne chýba pediater, pacient si nemôže založiť konkurenčnú ambulanciu. Ak chýba všeobecný lekár, konkurencia problém nevyrieši. A ak je špecialista dostupný iba niekoľko dní v týždni, pacient nemá veľa možností, ako situáciu zmeniť.

Napriek tomu sme vytvorili systém, v ktorom sa verejné peniaze dostávajú k súkromným poskytovateľom a výsledkom ich hospodárenia môže byť aj súkromný zisk.

Sú ambulancie naozaj v ekonomickej núdzi?

Lenže čísla hovoria iné. Ak sa na ambulantný sektor pozrieme cez ekonomické výsledky, obraz nie je obrazom sektora na pokraji existenčnej krízy. Práve naopak – čísla sú pozoruhodne dobré a v mnohých iných odvetviach zdravotníctva by boli dôvodom na spokojnosť.

Analýza hospodárenia takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov za rok 2024, ktorú predstavila Penta, ukázala, že ambulantný sektor patril medzi najziskovejšie časti zdravotníctva. Ambulantní poskytovatelia podľa nej vytvorili až 72 percent celkového zisku súkromného sektora, pri priemernej marži okolo 33 percent. Pri špecializovaných ambulanciách dosiahla priemerná marža 33,8 percenta.

Tieto čísla však napriek tomu otvárajú zásadnú otázku: Ak zdravotníctvo financujeme z verejných peňazí, prečo sa jeho úspešnosť posudzuje podľa ekonomického výsledku súkromných poskytovateľov?

A ešte dôležitejšie: Nemali by sa verejné peniaze v prvom rade premietnuť do dostupnejšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti?

Kto vlastne platí?

Pacient. Nie priamo pri návšteve ambulancie, ale prostredníctvom zdravotných odvodov a verejného systému zdravotného poistenia.

To znamená, že zdravotníctvo je financované z veľkej časti z verejných zdrojov, ale samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti môže byť organizované ako podnikanie.

A potom sa nemožno vyhnúť otázke: Má byť cieľom zdravotníctva zisk, alebo zdravie obyvateľstva?

Ak je cieľom zisk, potom by sme si mali otvorene priznať, že slovenské zdravotníctvo sme posunuli smerom ku komerčnému modelu. Ak je však cieľom verejné zdravie, potom musí byť ekonomický výsledok podriadený verejnému záujmu.

A čo pacient?

Pacientovi je v konečnom dôsledku jedno, či má ambulancia formu s.r.o., akciovej spoločnosti alebo iného právneho subjektu. Chce lekára. Chce, aby ho lekár prijal. Chce dostupnú starostlivosť. A chce, aby systém fungoval vtedy, keď ho potrebuje.

Preto zisk ambulancie ešte neznamená úspech zdravotníctva.

Rovnako platí, že strata verejnej nemocnice automaticky neznamená, že nemocnica je zbytočná. Môže zabezpečovať služby, ktoré sú pre spoločnosť nevyhnutné, ale ekonomicky nie sú atraktívne.

A práve tu je rozdiel medzi verejnou službou a podnikaním.

Kto bude robiť to, čo sa neoplatí?

To je možno najdôležitejšia otázka celého systému. Kto bude zabezpečovať lekára v regióne, kde je málo pacientov? Kto bude prevádzkovať ambulanciu, ktorá nie je ekonomicky atraktívna? Kto zabezpečí starostlivosť pre ľudí, ktorí potrebujú veľa času lekára, ale z pohľadu ekonomiky nemusia byť pre poskytovateľa najvýhodnejšími pacientmi?

Ak budeme zdravotníctvo stále viac posudzovať cez ekonomickú návratnosť, existuje riziko, že najskôr budeme mať dostatok zdravotnej starostlivosti tam, kde sa oplatí – a nedostatok tam, kde ju ľudia potrebujú.

To už nie je otázka podnikania. To je otázka fungovania verejného zdravotníctva. Verejné peniaze, súkromný zisk

Slovensko už roky mieša dva rozdielne princípy. Na jednej strane hovoríme o verejnom zdravotníctve financovanom z verejných zdrojov. Na druhej strane vytvárame priestor pre súkromné subjekty, ktorých prirodzeným cieľom je hospodárenie a tvorba zisku.

Možno je preto načase prestať predstierať, že medzi týmito dvoma princípmi neexistuje napätie. Súkromná ambulancia môže byť kvalitná. Lekár môže byť podnikateľ. Ale zdravotníctvo ako celok nemôže byť riadené iba logikou zisku.

Pretože ak sa z verejného systému stane predovšetkým zdroj príjmov pre súkromné subjekty, môžeme mať prosperujúce ambulancie, poisťovne či nemocnice – a napriek tomu môže mať pacient čoraz väčší problém dostať sa k lekárovi.

A potom zostáva zásadná otázka: Budujeme verejné zdravotníctvo, alebo verejne financovaný zdravotnícky biznis?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !