„Dajte mi právo riadiť financie krajiny a bude mi jedno, kto tvorí zákony.“
Citát Mayera Amschela Rothschilda znie ako starý bonmot, no na Slovensku je to dnešná realita. Moc nad našimi peniazmi – nad úvermi, hypotékami, účtami – neleží v rukách štátu, ale v zahraničných centrách rozhodovania.
Takmer 100 % závislosť – slovenský paradox Európy
Na prvý pohľad to vyzerá dobre: moderné aplikácie, stabilné banky, konkurencia.
Lenže pod lesklým povrchom sa skrýva fakt, že všetky veľké slovenské banky – SLSP, VÚB, Tatra banka, ČSOB – patria zahraničným skupinám. Na rozdiel od Nemecka, Rakúska či Francúzska nemáme ani jednu silnú domácu retailovú banku.
Slovensko je v EÚ extrém. Zatiaľ čo inde existuje rovnováha medzi verejným, súkromným a družstevným sektorom, u nás má štát vplyv len symbolicky. SZRB či Eximbanka pomáhajú podnikateľom, no bežný občan nemá kde vložiť svoje úspory do inštitúcie, ktorá by sledovala aj verejný záujem, nielen zisk.
Cena závislosti: 800 miliónov eur ročne preč
Zisky z nášho bankového sektora odtekajú každý rok do zahraničia.
Podľa NBS sa len v posledných rokoch vyviezlo 500 – 800 miliónov eur ročne. To sú peniaze, ktoré by mohli financovať slovenské firmy, startupy, bývanie či infraštruktúru.
V čase krízy sa navyše ukazuje, akí sme zraniteľní. Rozhodnutia o úveroch či úrokoch pre slovenské domácnosti sa prijímajú v Rakúsku, Taliansku alebo Belgicku. Ich cieľom nie je stabilita Slovenska – ale výkonnosť materskej skupiny.
Európa má iný model: banky v službách ľudí
Stačí sa pozrieť k susedom:
- Nemecké Sparkassen – regionálne sporiteľne, ktoré podporujú lokálny rozvoj a neodvádzajú zisky do zahraničia.
- Francúzska La Banque Postale – vznikla z pošty a zaručuje prístup k bankovým službám aj na vidieku.
- Rakúske regionálne banky – často čiastočne vlastnené samosprávami.
Tieto krajiny pochopili, že bankovníctvo je verejná infraštruktúra – ako voda, energia či doprava. Nemôže byť úplne v cudzích rukách.
Ako zmeniť smer
Slovensko má možnosti, len musí prestať veriť, že „sa to nedá“.
- Vytvoriť štátnu retailovú banku – napríklad cez sieť Slovenskej pošty, po vzore Francúzska.
- Rozšíriť SZRB, Štátnu pokladnicu o služby pre občanov.
- Podporiť družstevné a regionálne banky, ktoré by investovali doma, nie v zahraničí.
- A v prípade krízy – využiť príležitosť na strategický podiel v existujúcej banke.
Záver: Finančná suverenita nie je luxus
Slovenský bankový trh dnes neodráža suverenitu, ale ekonomickú podriadenosť. Privatizácia 90. rokov síce priniesla stabilitu, no vzala nám kontrolu. Dnes platíme cenu v podobe odlivu kapitálu a závislosti od cudzích rozhodnutí.
Ak veríme, že Slovensko má mať vlastnú budúcnosť, musíme získať späť aj moc nad svojimi financiami. Inak bude platiť Rothschildovo varovanie – zákony môžu byť naše, ale moc nad peniazmi bude navždy cudzia.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !
Aké to boli úroky? Pre ľudí, ktorí si "... ...
Však zavčasu ťa preradili na oddelenie MTZ. ...
Iste, Sporiteľňa bola. VÚB vnikla ak sa... ...
Úroky boli preto také lebo chýbal kapitál. ...
Nikdy som nerobil s hotovosťou tak neklamte. ...
Celá debata | RSS tejto debaty