Teater

Keď sa v roku 2015 rozhodovalo o budúcnosti Slovenských elektrárni, išlo o viac než o bežnú privatizačnú epizódu. Štát vtedy získal opciu na kúpu dodatočných 17 % akcií – možnosť posilniť svoj vplyv v strategickej firme, ktorá vyrába väčšinu elektriny na Slovensku. Elektrina pritom nie je len komodita. Je to infraštruktúra, bezpečnosť, suverenita. Pre mnohých by […]

V Európskej únii sa používa model marginálneho oceňovania (pay-as-cleared). Ako to funguje technicky Výrobcovia (plyn, uhlie, jadro, voda, vietor…) podávajú ponuky, za akú cenu sú ochotní dodať elektrinu. Ponuky sa zoradia od najlacnejšej po najdrahšiu (tzv. merit order). Postupne sa prijímajú, až kým nepokryjú dopyt. Posledná (najdrahšia) prijatá ponuka určí cenu pre […]

Slovensko dlhodobo vyrába viac elektriny, než spotrebuje. Napriek tomu ju na trhu nakupujeme za vysoké ceny. Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) platíme za elektrinu viac než niektoré západné krajiny, hoci ju produkujeme prevažne z čistých zdrojov. Regulátor upozorňuje, že tento stav poškodzuje náš priemysel aj domácnosti. Odborníci však pripomínajú, […]

Máme jadro. Máme vodu. A po plnom spustení 4. bloku Atómová elektráreň Mochovce budeme vyrábať elektrinu v historických objemoch. Sme dlhodobo čistým exportérom. Vyrábame viac, než sami spotrebujeme. A napriek tomu platíme ceny, akoby sme mali nedostatok. Krajina s prebytkom lacnej výroby sa správa ako krajina v energetickom deficite. Vyvážame elektrinu. Následne ju v […]

Prečo USA potrebujú viac nepriateľov než priateľov ? Hegemón nie je len najsilnejší aktér v medzinárodnom systéme. Je to ten, kto určuje pravidlá hry – a zároveň ich musí neustále obhajovať. Práve tu vzniká paradox moci: čím väčšia je hegemonická sila, tým viac potrebuje konflikt, aby sama seba legitimizovala. Nepriateľ ako zdroj identity Každá politická moc […]

Dlhopis vydaný priamo štátom prostredníctvom štátnej pokladnice nie je rizikom pre verejné financie ani pre občanov. Napriek tomu sa k nemu vláda správa mimoriadne opatrne, akoby išlo o okrajový alebo potenciálne problematický nástroj. Táto opatrnosť však nie je technickou nevyhnutnosťou. Je výsledkom konkrétnych politických rozhodnutí – a rovnako konkrétnej politickej […]

Ako by mohol vyzerať slovenský model dlhopisov pre ľudí? Ministerstvo financií a ARDAL by sa museli zbaviť vplyvu lobistov. Slovensko na dlhopisy pre ľudí má všetky predpoklady – technické, právne aj inštitucionálne. Problém nie je v tom, že by sa to nedalo. Problém je v tom, že konkrétni politici to nevedia presadiť. Návrh slovenského modelu, ktorý: chráni verejné […]

Slovensko nie je prvá krajina, ktorá rieši otázku: má štát financovať svoj dlh aj priamo cez vlastných občanov? Rozdiel je v tom, že: inde to berú ako strategický nástroj, u nás ako riziko pre banky. Pozrime sa na tri porovnateľné krajiny. Poľsko: dlhopisy pre ľudí ako štandard Poľsko má dlhopisy pre občanov už desaťročia. Nie ako experiment, ale ako trvalú súčasť […]

Slovenské domácnosti držia na účtoch desiatky miliárd eur, ktoré im reálne znehodnocuje inflácia. Štát zároveň hľadá stabilné a lacné financovanie. Dlhopisy pre ľudí by mohli byť trojitou výhrou:finančnou emancipáciou občanov, domácim pilierom štátneho dlhu a férovou konkurenciou pre bankové vklady. Namiesto systému však dostávame len gesto. 500 miliónov eur […]

Keď štátna agentúra otvorene povie, že obmedzuje objem dlhopisov pre občanov, aby „nebol ohrozený bankový sektor“, nejde o technické rozhodnutie. Ide o politickú voľbu. Otázka teda neznie, či to ide inak. Otázka znie: prečo sa to nerobí inak. Čo znamená „ARDAL v spolupráci s bankami“ V praxi to znamená: 1. Banky sú distribútori predaj cez ich pobočky a systémy, […]