Teater

Slovensko sa už dve desaťročia trápi so svojím dôchodkovým systémom – raz ho opatruje, inokedy bezohľadne reformuje. Ústredným bodom týchto vášní je 2. pilier – v súčasnosti dobrovoľno-povinné sporenie v súkromných fondoch.

Susedia ho zrušili, my ho držíme pri živote. Otázka znie: Sme osvietení pionieri, alebo poslední veriaci v systém, ktorý sa v Európe nikdy neuchytil?

Ako to vyzerá v EÚ: Mýtus o univerzálnom druhom pilieri

Keď sa pozrieme na mapu Európy, objavíme fascinujúci – a pre mnohých možno prekvapivý – obraz:

• Univerzálny 1. pilier (priebežný systém):
  Európsky štandard. Všetky krajiny bez výnimky majú štátny dôchodkový systém financovaný solidaritou pracujúcich. Je to základ, ktorý má zabrániť chudobe seniorov.
• Druhý pilier (povinné sporenie v súkromných fondoch):
  Toto nie je európsky štandard. Je to výnimočný, takmer výhradne postkomunistický experiment.
  Zaviedli ho najmä Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Pobaltie. Väčšina z nich však už cúvla:
  • Maďarsko a Poľsko ho takmer zlikvidovali, keď zistili, akú obrovskú dieru vyráža do rozpočtu.
  • Česko sa mu vyhlo úplne a posilnilo prvý pilier, zároveň podporuje tretí.
  • Slovensko, Rumunsko a Pobaltie sa ho stále držia.
• Západná Európa: kde funguje „doplnkové sporenie“:
  Väčšina západných krajín (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Rakúsko) má len silný prvý pilier a intenzívne podporuje dobrovoľné sporenie – to, čo my voláme 3. pilier.
  • Nemecko: Riester-Rente – dobrovoľné sporenie so štátnym príspevkom.
  • Holandsko a Dánsko: považované za majáky dôchodkovej stability, vôbec nemajú povinný druhý pilier v našom zmysle. Majú silné zamestnanecké penzijné fondy, často povinné pre celé odvetvia. Tie sú však financované nad rámec odvodov, nie ich odklonom.

Zhrnutie: Európska realita je iná

EÚ ako celok nemá povinný druhý pilier. Je to čisto národná politika, presadzovaná hlavne v 90. rokoch pod vplyvom Svetovej banky.
Západná Európa, s jej vyspelou sociálnou tradíciou, tento model odmietla ako príliš rizikový pre stabilitu základného dôchodkového systému.

Kritický pohľad: Prečo sme stále verní experimentu?

Sme v klube výnimočných. Ale aký to má zmysel?

• Náš druhý pilier systematicky oslabuje prvý.
  Percentá zo sociálneho poistenia odtekajú do fondov, a tým priamo ubúdajú peniaze na dôchodky dnešných seniorov.
• Štát túto dieru musí dlhodobo dotovať z verejných financií. V skutočnosti to teda platíme všetci – daňoví poplatníci.

Medzitým väčšina západných krajín išla inou cestou:
posilnili univerzálny základ a motivujú ľudí, aby si sporili dobrovoľne navyše.
Ich model je jednoduchší, prehľadnejší a menej škodlivý pre základný dôchodkový systém.

Provokatívna otázka na záver

Nehráme sa už pridlho na národnú výsadu so systémom, ktorý naši bohatší západní susedia považujú za nebezpečný experiment – a v ktorom Dzurinda s Kaníkom pri zavedení poslušne figurovali ako chlapci slúžiaci západným finančným inštitúciám?

Nestačilo by byť múdrejší a inšpirovať sa tými, ktorí majú preverený systém a dôchodcov bez obáv z chudoby? Možno je čas povedať: Dosť bolo pokusov – a transformovať druhý pilier na moderný, dobrovoľný a štátom podporovaný tretí pilier, ktorý prestane oslabovať ten prvý.

Výzva k diskusii

Súhlasíte?
Je slovenský druhý pilier prežitkom, alebo našou výhodou?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !