Teater

potom otázka „akú šancu máme v EÚ?“ nie je otázkou morálky, ale čistej politickej matematiky. Skúsenosť s uzavretím ropovodu Družba – keď sme napriek rokom preukázanej solidarity zostali bez pomoci – nám ukázala, že v EÚ nikto nebude automaticky chrániť naše záujmy za nás.

Naša šanca sa preto odvíja od toho, či dokážeme tento postoj pretaviť do reálnej vyjednávacej sily, nie len do politických vyhlásení.

Realita: „Na prvom mieste“ neznamená „sami proti všetkým“

V Európskej únii platí jednoduché pravidlo: kto nie je schopný vytvárať koalície, ten nemá šancu presadiť ani svoje vlastné záujmy. Ak by sme „naše záujmy na prvom mieste“ chápali ako trvalú opozíciu voči väčšine, rýchlo by sme skončili izolovaní. A izolovaný člen má šancu takmer nulovú – nielenže nepresadí svoje priority, ale príde aj o možnosť čerpať z európskych zdrojov či získať podporu v krízach.

Družba je príkladom: keď sme ostali sami, nikto nám nepomohol. Naša šanca sa preto zvyšuje vtedy, keď vieme nájsť spojencov, ktorí majú rovnaké záujmy – či už sú to krajiny V4, pobaltské štáty v otázkach infraštruktúry, alebo priemyselne orientované štáty pri ochrane automobilového sektora.

Šanca je vysoká v oblastiach, kde máme „neprenosné záujmy“

Existujú oblasti, v ktorých je legitímne povedať „naše záujmy sú nevyjednávateľné“ a máme reálnu šancu ich presadiť:

• Energetická bezpečnosť a výnimky – Slovensko dokázalo po zastavení Družby vyjednať výnimku zo sankčného režimu na spracovanie ruskej ropy. Šanca na podobné výnimky je vysoká, ak vystupujeme spoločne s Maďarskom a ďalšími krajinami, ktoré sú v rovnakej situácii.
• Kohézna politika a eurofondy – Ako jeden z najväčších prijímateľov kohéznych prostriedkov máme šancu presadiť zachovanie týchto zdrojov aj v budúcom rozpočte, ak sa spojíme s ďalšími „prijímateľskými“ štátmi.
• Priemyselná politika – Automobilový priemysel je chrbtovou kosťou našej ekonomiky. Máme šancu presadiť, aby európska legislatíva (napr. emisné normy) neohrozila tisíce pracovných miest, ak budeme tvrdo vyjednávať prechodné obdobia a kompenzácie.

V týchto oblastiach je naša šanca 60 – 80 %, ak postupujeme strategicky, s partnermi a s jasným dôrazom na to, že ide o naše národné priority.

Šanca je nízka v oblastiach, kde sa naše záujmy dostanú do kolízie so základnými princípmi EÚ

Ak by sme „naše záujmy na prvom mieste“ interpretovali ako odmietanie spoločných pravidiel (napr. právny štát, súdna nezávislosť, migračné kvóty) bez spojencov, rýchlo by sme narazili na limity. V takýchto prípadoch:

• Prídeme o eurofondy – EÚ má nástroje (mechanizmus podmienenosti) na zastavenie platieb.
• Stratíme dôveryhodnosť – Bez dôvery partnerov nás nikto nebude podporovať v krízach, ako bola Družba.
• Ocitneme sa v menšine, ktorá nemá šancu presadiť nič – v Rade EÚ rozhoduje kvalifikovaná väčšina, takže sami v podstate nič nezmôžeme.

Tu je naša šanca na presadenie „našich záujmov“ blízka nule, ak sa nebudeme vedieť spojiť s aspoň niekoľkými ďalšími členskými štátmi.

Kľúčová podmienka úspechu: solidarita ako obchod, nie ako dar

Družba nás naučila, že naša solidarita s ostatnými nie je automaticky opätovaná. Ak sme pomáhali pri utečeneckých vlnách, pri sankciách, pri ochrane hraníc, a keď prišlo na nás, zostali sme sami, potom musíme zmeniť prístup:

• Našu solidaritu budeme poskytovať s jasnými podmienkami. Predtým, než podporíme ďalšie sankcie, rozširovanie právomocí EÚ alebo finančné mechanizmy, budeme požadovať písomné záruky pre prípady, keď budeme my v kríze.
• Využijeme právo veta v oblastiach, kde ide o naše kľúčové záujmy. Nie ako permanentný postoj, ale ako dôveryhodný vyjednávací nástroj. EÚ rešpektuje len tých, ktorí sú ochotní povedať „nie“.
• Vybudujeme bilaterálne záchranné siete. Maďarsko, Česko, Poľsko, Rakúsko – s nimi musíme mať dohody o núdzových dodávkach energií, pretože Brusel v kritickej chvíli nepomohol a nepomôže.

Šanca existuje, ale musíme sa správať podľa reality, nie podľa nádeje

Ak tvrdíme, že naše záujmy musia byť na prvom mieste, potom máme v EÚ šancu – ale len za týchto podmienok:

1. Prestaneme veriť, že niekto bude chrániť naše záujmy za nás. V Bruseli sa stará každý primárne o seba.
2. Budeme tvrdo vyjednávať, vytvárať koalície a v kritických otázkach sa nebojme využiť právo veta.
3. Oddelíme európsku politiku od domácej politiky. Ak budeme EÚ používať len ako terč na získavanie bodov doma, stratíme spojencov a s nimi aj šancu presadiť naše záujmy.
4. Z Družby si vezmeme ponaučenie: solidarita nie je automatická. Odteraz budeme solidárni strategicky, s vedomím, že v čase našej krízy sa môžeme spoľahnúť len sami na seba a na tých pár spojencov, ktorých si vedome vybudujeme.

Ak toto dokážeme, naša šanca je vysoká. Ak budeme naivne čakať na európsku solidaritu alebo sa zatvoria do permanentnej opozície bez spojencov, ostaneme rovnako sami ako vtedy, keď sa zastavila Družba.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !