Teater

Minister školstva Tomáš Drucker sa dlhodobo prezentuje ako politik zásad, princípov a politickej kultúry. No čím viac sledujeme jeho kroky, tým viac sa zdá, že tieto princípy platia najmä pre iných – a len veľmi zriedka pre neho samotného.

Keď sa objavil vulgárny nápis študenta Mura, atmosféra v spoločnosti bola napätá a každý verejný predstaviteľ chápal citlivosť situácie. Minister školstva však mlčal dlhých 14 dní. Štrnásť dní ticha v rezorte, ktorý má zodpovednosť za školy, študentov aj celkovú kultúru vzdelávania. Minister, ktorý inak reaguje rýchlo a razantne, tentoraz odrazu nebol nikde. Nezaznel ani jednoznačný postoj, ani apel, ani len náznak zodpovednosti, ktorú by človek na jeho pozícii očakával.

A práve tu sa začína ukazovať problém: zásadovosť ministra Druckera je selektívna.

Ešte vypuklejšie to bolo pri tragédii v Spišskej Starej Vsi, kde došlo k vraždám priamo na pôde školy — najcitlivejšej inštitúcii, akú štát má. V každej slušnej politickej kultúre by takéto udalosti otvorili otázku osobnej zodpovednosti ministra. Minimálne symbolickú ponuku na odstúpenie, gesto, ktoré ukazuje, že situácia nie je rutinná, ale morálne závažná. No nič také sa nestalo. Ani len náznak reflexie. Ani len veta, že ak to spoločnosť cíti ako zlyhanie, je pripravený niesť dôsledky.

A tak sa ponúka otázka: Prečo minister školstva, ktorý tak rád hodnotí iných, neprijal rovnaký meter aj voči sebe? Prečo jeho vlastné zásady tak rýchlo miznú, keď by mali platiť v jeho prípade?

Politická kultúra nie je o prázdnych slovách, ale o ochote niesť zodpovednosť najmä vtedy, keď je to nepríjemné. Minister Drucker rád hovorí o princípoch. No princípy bez odvahy konať sú len dekorácia. A bez rovnakého metra pre všetkých – vrátane ministra – sú úplne bezcenné.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !