Teater

Slovenské elektrárne sú najstrategickejším energetickým podnikom krajiny. Prevádzkujú jadrové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice, 31 vodných elektrární a ďalšie obnoviteľné zdroje s celkovým výkonom 4 128,8 MWe.

Rok 2024 bol historický: spoločnosť dosiahla rekordný zisk 815 miliónov eur, najmä vďaka spusteniu tretieho bloku Mochoviec (EMO3), ktorý priniesol obrovské množstvo bezemisnej elektriny v období stále vysokých trhových cien. A napriek tomu sa štát opäť zachoval pasívne.

Privatizačná chyba, ktorá nás dodnes prenasleduje

V roku 2006 vláda Mikuláša Dzurindu predala 66 % podiel Slovenských elektrární talianskemu Enelu. Štát si ponechal iba 34 %, čím sa dobrovoľne vzdal rozhodujúceho vplyvu nad vlastnou energetickou bezpečnosťou.

Keď sa Enel po rokoch rozhodol z krajiny odísť, Slovensko malo unikátnu šancu získať časť kontroly späť. Ale neurobilo absolútne nič.

EPH koná, štát sa prizerá

Energetický a priemyselný holding (EPH) Daniela Křetínského využil dohodnutú opciu a odkúpil 50 % podiel v SPH od Enelu. Tým získal prakticky rozhodujúci vplyv nad Slovenskými elektrárňami.

Postoj štátu?

• nepredložil protinávrh,
• nevyjednával alternatívy,
• neprejavil verejný záujem,
• nepredstavil žiadnu analýzu možností.

Pôsobil ako pasívny divák v procese, ktorý sa ho bytostne týka — a ktorý priamo ovplyvňuje energetickú budúcnosť krajiny.

Premárnená príležitosť

Argument, že štát „na to nemal peniaze“, neobstojí. V čase rekordných ziskov energetického sektora a v roku, keď samotné Slovenské elektrárne zarobili 815 miliónov eur, bolo minimálne logické zvážiť:

• čiastočné odkúpenie podielu,
• spoločné financovanie projektu,
• modely posilňujúce štátny vplyv a kontrolu.

Nestalo sa nič. Ani len pokus.

Kľúčové poznatky o vlastníckej štruktúre EPH

Z aktuálnych údajov k 31. decembru 2024:

• 56 % + 1 akciu v EPH vlastní EP Group (Křetínský + manažéri),
• 44 % − 1 akcia patrí J&T Energy Holdingu (Tkáčova vetva).

Patrik Tkáč je teda naďalej významným spoluvlastníkom EPH, no rozhodujúca kontrola ostáva v rukách Daniela Křetínskeho a jeho manažmentu.

Vlastnícka štruktúra EPH je zároveň mimoriadne komplikovaná — prepletená cez medzinárodné spoločnosti a offshorové schémy. Reálne kontrolné práva či finančné riziká sú preto pre verejnosť neprehľadné.

A práve takémuto holdingu odovzdalo Slovensko rozhodujúcu väčšinu v jadre vlastnej energetiky.

Záver: Bez vízie, bez kontroly, bez odvahy

Slovensko sa svojou pasivitou vedome vzdáva strategickej kontroly nad jadrovou aj vodnou energetikou.

Kým EPH posilňuje svoje postavenie a vlastní rozhodujúcu väčšinu v Slovenských elektrárňach, štát zostáva iba menšinovým pozorovateľom — hoci práve SE sú kľúčovým pilierom energetickej bezpečnosti, stabilných cien elektriny a budúcej dekarbonizácie.

Pri zisku 815 miliónov eur bola kúpa časti podielu reálnou, ekonomicky zdôvodniteľnou a strategicky nesmierne dôležitou možnosťou.

To, že sa o ňu štát ani nepokúsil, je premárnená príležitosť, ktorá sa nemusí tak skoro opakovať.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !