Teater

„Ide o vzťah dvoch obchodných spoločností.“ Ak má toto byť odpoveď ministra zdravotníctva Kamila Šaška na plánované zlúčenie Dôvery a Unionu, potom je namieste jednoduchá otázka:

Pán minister, čo urobí štát, aby ochránil verejný záujem?

Právnu formu Dôvery a Unionu nikto nespochybňuje. Otázkou však nie je, či sú ich akcionári oprávnení rokovať o svojom podnikateľskom zámere. Otázkou je, čo tento zámer znamená pre slovenský systém zdravotného poistenia a či jeho dôsledky niekto zo strany štátu vôbec dostatočne posudzuje.

A práve tu začína politická zodpovednosť ministra zdravotníctva.

Nikto od Kamila Šaška nežiada, aby rozhodoval namiesto akcionárov. Od ministra sa však očakáva, že bude klásť otázky, ktoré sa týkajú fungovania zdravotníctva ako celku.

Čo bude znamenať spojenie dvoch významných zdravotných poisťovní pre konkurenciu? Aký môže byť jeho vplyv na vyjednávaciu pozíciu poisťovne voči nemocniciam a lekárom? Čo to znamená pre poistencov? A kto bude tieto riziká na strane štátu vyhodnocovať?

Ak minister tieto otázky odmietne s odkazom, že ide iba o vzťah dvoch obchodných spoločností, potom sa verejnosť oprávnene pýta:

Kde sa v jeho úvahe nachádza verejný záujem?

Minister zdravotníctva predsa nemusí byť účastníkom obchodného rokovania, aby mal povinnosť zaujímať sa o jeho dôsledky na zdravotný systém. Práve naopak. Čím väčší môže byť vplyv pripravovanej koncentrácie na trh zdravotného poistenia, tým väčší dôvod má minister verejne vysvetliť, ako sa na tento problém pozerá štát.

A tu sa dostávame aj k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ak má ÚDZS dohliadať na fungovanie systému zdravotného poistenia a činnosť zdravotných poisťovní, verejnosť má právo poznať jeho odborný pohľad na plánované spojenie. Nie politický komentár. Nie všeobecnú frázu. Ale Odborné stanovisko.

Aké riziká úrad vidí? Ako hodnotí možnú koncentráciu? Môže mať spojenie vplyv na konkurenciu medzi zdravotnými poisťovňami? Aké dôsledky môže mať pre poistencov a fungovanie systému?

A ak ÚDZS dospeje k záveru, že túto otázku nemá posudzovať, potom nech to verejne a odborne vysvetlí.

ÚDZS mlčanie nie je odborné stanovisko.

Svoju úlohu má aj Protimonopolný úrad SR. Pri koncentrácii významných subjektov je namieste skúmať jej možné dopady na hospodársku súťaž. Preto argument o tom, že ide o dve súkromné firmy, sám osebe nič nevyrieši.

Právna forma spoločnosti totiž neodpovedá na otázku, čo spôsobí jej spojenie s iným významným hráčom na trhu.

A práve preto by minister zdravotníctva nemal stáť bokom a čakať, čo povedia iné inštitúcie. Jeho úlohou je pomenovať politickú zodpovednosť štátu a žiadať odpovede od tých, ktorí ich majú poskytnúť.

Chce vedieť, či štát sleduje, čo sa s jeho zdravotným systémom deje.

Chce vedieť, kto posúdi dopad koncentrácie na konkurenciu, kto vyhodnotí možné riziká a kto bude chrániť jeho postavenie v systéme povinného zdravotného poistenia.

Preto, pán minister Šaško, nestačí povedať: „Ide o vzťah dvoch obchodných spoločností.“

To je právna skratka. Nie je to odpoveď na politickú otázku. Tou otázkou je: Kto bude chrániť verejný záujem, ak sa výrazne zmení štruktúra trhu zdravotného poistenia?

Ak sa minister zdravotníctva pri takejto zásadnej zmene postaví bokom a odkáže verejnosť na to, že ide iba o obchodný vzťah dvoch firiem, potom problém nie je v samotnej právnej forme týchto spoločností.

Problém je v tom, že štát môže ustupovať do úzadia práve vtedy, keď by mal najhlasnejšie požadovať odpovede. Pán minister Šaško, občan od vás nechce zásah do podnikania akcionárov. Chce výkon vašej politickej zodpovednosti.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !