Teater

Relácia Otvorene s Annou Vargovou zo 17. júla 2026, v ktorej diskutovali predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) a podpredseda KDH Peter Stachura, otvorila mimoriadne dôležitú tému – plánované spojenie súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union. Ak by k nemu došlo, zásadne by zmenilo pomery na slovenskom trhu zdravotného poistenia a ešte viac posilnilo koncentráciu súkromného kapitálu v zdravotníctve.

Diskusia však priniesla aj oveľa významnejšie posolstvo. Po viac ako dvadsiatich rokoch od Zajacovej reformy zaznelo verejné priznanie, ktoré by nemalo zostať bez povšimnutia. Podpredseda KDH Peter Stachura otvorene povedal:

„My sme, bohužiaľ, nastavili ten systém od čias pána Zajaca s takýmito deformitami…“

Je to mimoriadne dôležitá veta. Nie preto, že by kritika Zajacovej reformy zaznela prvýkrát. Dôležité je, že deformácie systému už nepriznávajú iba jeho kritici, ale aj politici, ktorí dlhé roky patrili medzi jeho obhajcov alebo nástupcov.

Ak dnes samotní predstavitelia parlamentu hovoria, že systém bol nastavený s deformáciami, ponúka sa jednoduchá otázka: Prečo ich štát viac ako dvadsať rokov neodstraňoval?

To, čo je na Slovensku bežné, je v zahraničí nepredstaviteľné

Podpredseda KDH Peter Stachura v relácii uviedol: „Keď som kolegom v Nemecku vysvetľoval, ako funguje slovenský systém verejného zdravotného poistenia, všetci len nechápavo krútili hlavou. Nemohli uveriť, že z povinného zdravotného poistenia možno vyplácať dividendy akcionárom alebo že súkromné zdravotné poisťovne sú v krížovom vlastníctve. Ide o také závažné deformácie systému verejného zdravotného poistenia, že zahraniční kolegovia tomu len ťažko veria. Niečo také si v Nemecku ani v Rakúsku nevedia predstaviť.“

Ak je slovenský model pre odborníkov z krajín s dlhoročnou tradíciou verejného zdravotného poistenia ťažko predstaviteľný, je namieste pýtať sa, prečo sa takéto nastavenie na Slovensku považovalo celé roky za samozrejmosť.

Povinné zdravotné odvody nie sú súkromné peniaze

Peter Stachura správne pripomenul jednu zo základných skutočností. Povinné zdravotné poistenie nie je dobrovoľná komerčná služba. Sú to zákonom vyberané verejné odvody občanov určené na zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu slovenský systém umožnil, aby časť týchto peňazí skončila ako zisk súkromných akcionárov. Dnes je tento zisk obmedzený na jedno percento, čo prišlo až po neskorších legislatívnych zásahoch.

Otázka však zostáva rovnaká: Prečo vôbec vznikol systém, ktorý umožnil vyplácať zisk z povinných zdravotných odvodov?

Ak je dnes podľa politikov problematické už aj jedno percento zisku, nepriamo tým priznávajú, že pôvodný model bol nastavený chybne.

Transparentnosť nemôže závisieť od vlastníka

Peter Stachura zároveň upozornil na ďalší zásadný problém. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa podlieha verejnému obstarávaniu, Centrálnemu registru zmlúv a podstatne prísnejšej verejnej kontrole. Súkromné zdravotné poisťovne takýmto pravidlám v rovnakom rozsahu nepodliehajú.

Vzniká tak paradox. Občania odvádzajú rovnaké povinné odvody, ale kontrola nad ich využitím závisí od toho, kto ich spravuje. Ak ide o verejné peniaze, občania by mali mať rovnaké právo kontrolovať ich použitie bez ohľadu na vlastníka poisťovne. To nie je ideologická otázka, ale základný princíp transparentnosti.

Politici dnes hovoria to, čo mali riešiť pred rokmi

Najdôležitejším posolstvom diskusie nie je samotná kritika systému, ale priznanie, že dôsledky politických rozhodnutí sú dnes také hlboké, že ich odstránenie je mimoriadne zložité a súkromné subjekty sa dokážu brániť na súdoch.

Práve politici vytvorili legislatívne prostredie, ktoré umožnilo, aby sa z verejného zdravotného poistenia stal priestor na podnikanie. Dnes tí istí politici priznávajú, že niektoré deformácie už prakticky nevedia odstrániť. Nie preto, že by boli prirodzené, ale preto, že ich vlastnými rozhodnutiami chránia existujúce právne vzťahy.

To nie je argument na obhajobu systému. Je to priznanie, že štát postupne stratil schopnosť účinne riadiť vlastné zdravotníctvo.

Slovensko stojí pred rozhodnutím

Ak po spojení súkromných poisťovní zostanú na trhu fakticky iba dve zdravotné poisťovne, nepôjde už iba o otázku hospodárskej súťaže. Pôjde o rozhodnutie, aký model zdravotníctva chce Slovensko budovať.

Má zdravotné poistenie fungovať ako verejná služba pod silnou kontrolou štátu, alebo ako systém, v ktorom o miliardách eur z povinných odvodov rozhodujú súkromné spoločnosti s podstatne nižšou mierou verejnej kontroly? To je strategické rozhodnutie na celé desaťročia.

Nestačí priznať chybu. Treba ju napraviť

Vyjadrenia Petra Stachuru a Vladimíra Baláža ukazujú, že politici už prestávajú tvrdiť, že systém je ideálny. Začínajú otvorene hovoriť o jeho deformáciách. To je síce pozitívny posun, ale občanom nestačí.

Priznanie deformácií je iba prvým krokom. Samo osebe zdravotníctvo nezlepší. Nestačí čakať na stanovisko Európskej komisie ani sa odvolávať na možné súdne spory. Ak politici priznávajú, že deformácie vznikli politickými rozhodnutiami, potom majú aj politickú povinnosť predstaviť víziu nového zdravotníckeho systému.

Ak sa dnes zhodujú politici naprieč spektrom, že systém obsahuje deformácie, potom už nejde o spor medzi pravicou a ľavicou. Ide o priznanie, že model vytvorený pred viac ako dvadsiatimi rokmi dospel na hranicu svojich možností a Slovensko potrebuje novú víziu zdravotníctva.

Oveľa dôležitejšie je, aby vláda aj opozícia dokázali nájsť zhodu na tom, ako má vyzerať slovenské zdravotníctvo v nasledujúcich desaťročiach. Ak sa totiž zhodujú na tom, že dnešný systém obsahuje deformácie, mali by spoločne pripraviť nový model zdravotníctva, ktorý odstráni jeho systémové nedostatky a obnoví dôveru občanov vo verejné zdravotné poistenie.

Pretože zdravotníctvo nemožno riadiť iba opravovaním chýb minulosti. Potrebuje jasnú víziu, stabilné pravidlá a odvahu prijať rozhodnutia, ktoré budú slúžiť pacientom aj o dvadsať či tridsať rokov.

https://www.stvr.sk/radio/archiv/11340/2857451

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !