Teater

V súčasnosti sa v súkromných dôchodkových fondoch viaže viac ako 17 miliárd eur. Táto obrovská suma, ktorá by mohla pomôcť konsolidovanému štátnemu rozpočtu v čase, keď sa hľadá každé euro, sa však nenachádza v štátnej pokladnici. Miesto toho pracuje pre zisk súkromných finančných skupín. Ako sa to stalo?

Slovenský dôchodkový systém prežil na prelome tisícročia veľkú zmenu. Pod rúškom modernizácie a pod tlakom medzinárodných inštitúcií vláda Mikuláša Dzurindu pretvorila sociálny štát v lukratívny biznis. Výsledok? Dnes, takmer dvadsať rokov neskôr, je jasné, že skutočnými víťazmi nie sú dôchodcovia, ale finančný kapitál.

Zrod systému šitého na mieru bankám

V rokoch 2004-2005 sa na Slovensku zrodil druhý pilier. Bol to produkt svojej doby: Svetová banka a OECD tlačili na krajiny, aby časť povinných odvodov presunuli od štátu na kapitálové trhy. Minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ) tento plán uviedol do života pod hlavičkou riešenia demografického problému.

Už vtedy sa ozývali hlasy, že ide o klasický prípad transferu verejných peňazí do súkromných vreciek. Ako? Jednoducho: z povinných odvodov občanov, ktoré mali slúžiť na vyplácanie dôchodkov, sa každý mesiac 9 % mzdy presmerovalo priamo na účty súkromných dôchodkových spoločností (DSS).

Rozpočet Sociálnej poisťovne tak prišiel o stovky miliónov eur ročne. Peniaze, ktoré chýbajú na valorizáciu dôchodkov, tečú ako rieka do sektora, ktorý si z toho urobil pravidelný a garantovaný zdroj príjmov.

Kto na tom skutočne zarobil?

Do systému okamžite vbehli veľkí hráči: Allianz, Aegon, VÚB Generali, AXA, ČSOB. Podmienky boli nastavené brilantne – pre nich. DSS začali pravidelne inkasovať správcovské poplatky, poplatky za zhodnotenie, poplatky z účtu. Nezáležalo na tom, či fondy sú v zisku alebo v strate. Poplatky boli isté.

Toto nastavenie vyvoláva oprávnené podozrenia, že celá reforma bola šitá na mieru finančnému sektoru. A čo tvorca reformy, minister Kaník ? Po odchode z politiky našiel svoje útočisko v konzultačnom biznise, čo len dokresľuje obraz prepojenia medzi politikou a financiami.

Spustenie piliera doprevádzala agresívna marketingová mašinéria. Verbovači získavali provízie za každého nového klienta, ľudia podpisovali zmluvy často bez porozumenia, o čo ide. Štát tomu len prihliadal.

V4 ukázala cestu

Zatiaľ čo Slovensko pokračuje v tomto „experimente“, naše susedné štáty konali :

• Maďarsko (2010): Vláda presvedčila občanov previesť úspory späť do štátneho systému. Štát tak získal 10 miliárd eur na konsolidáciu rozpočtu.
• Poľsko (2013-2014): Vláda stiahla späť vládne dlhopisy z fondov a efektívne tak systém zlikvidovala. Do štátnej kasy prešlo 37 miliárd eur.
• Česko (2016): Druhý pilier jednoducho zrušili ako neefektívny a nákladný. Peniaze vrátili ľuďom, štát si ich neprisvojil.

Toto nie je náhoda. Je to trend. V krízach siaha štát tam, kde sú peniaze. A v druhom pilieri sa točia miliardy.

Slovensko 2025: 17-miliardová ilúzia a istota… pre kapitál

Dnes je v 2. pilieri uložených viac než 17 miliárd eur a správcovské spoločnosti v roku 2025 si vyberú na poplatkoch 68,5 milióna eur ročne.

V roku 2025 predstavuje odvod do 2. piliera 4 % z hrubej mzdy, pričom poplatok za správu je 0,40 % z objemu úspor ročne. Celkový objem majetku k 6. 6. 2025 dosiahol 17 114 514 553 eur (údaje k 31. 5. 2025).

Občan sa mylne domnieva, že si sporí na starobu. Pravda je krutá: jeho peniaze pracujú najmä pre finančné inštitúcie. Oni majú zisk, jemu zostáva nádej a riziko.

Pritom je matematicky jasné:

druhý pilier systematicky oslabuje ten prvý

– jediný zdroj príjmu pre väčšinu dnešných dôchodcov. Peniaze odchádzajú zo solidarity medzi generáciami a končia na účtoch správcov fondov. A keď štát hľadá zdroje na pokrytie dier v rozpočte, obrovský finančný balík v DSS je zatiaľ nedotknutý.

Druhý pilier sa tak z „garancie lepšieho dôchodku“ stal garanciou zisku pre kapitál. Každý rok, bez ohľadu na to, či dôchodcovia prežívajú z mesiaca na mesiac.

Otázka, ktorá visí vo vzduchu, je jednoduchá a krutá: Kedy sa Slovensko preberie? Kedy prestaneme veriť rozprávke o zabezpečenej starobe v rukách finančných trhov a budeme konať ako naši susedia?

Maďarsko, Poľsko, Česko to už spravili. My sme poslednou baštou tohto zlého modelu. Dokedy ?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !