Teater

Rok 2015 priniesol rozhodnutie, ktoré nebolo technické, ale strategické. Štát mohol vo firme Slovenské elektrárne dokúpiť 17 % akcií a získať väčšinových 51 %. Z menšinového hráča by sa stal rozhodujúci vlastník. Znamenalo by to kontrolu nad kľúčovou časťou energetiky krajiny. Túto možnosť sme nevyužili. Bola to rozvážnosť – alebo strach prevziať zodpovednosť?

Nech hovoria  čísla

Modelový, realistický scenár:

• čistý zisk: 1 miliarda € ročne
• dividendy: 70 % = 700 miliónov €
• cena za 17 %: 1,7 miliardy €
• financovanie: úver s 4 % úrokom

Dnes: 34 %

34 % zo 700 miliónov =
238 miliónov € ročne pre štát

Silný podiel. Ale bez rozhodujúceho slova.

Ak by sme mali 51 %

51 % zo 700 miliónov =
357 miliónov € ročne

Rozdiel:
+119 miliónov € ročne

Po odpočítaní úrokov (68 miliónov ročne) by čistý prínos predstavoval približne
+51 miliónov € ročne.

Návratnosť investície? Zhruba 14 až 16 rokov. Potom by už išlo o čistý efekt. To je však iba základná matematika. Podstatné je niečo iné.

51 % nie je o 17 % viac. Je to o kontrole.

Pri 34 % ste silný menšinový akcionár. Pri 51 % rozhodujete.

Rozhodujete o výške dividend. O investíciách. O stratégii. O tom, či sa firma riadi primárne záujmom akcionára zo zahraničia alebo štátu, ktorý ju potrebuje pre energetickú bezpečnosť.

Energetika je základom všetkého – od výroby až po digitálnu ekonomiku. Krajiny, ktoré kontrolujú svoje zdroje, majú väčšiu stabilitu aj vyjednávaciu silu.

Scenár, o ktorom sa málo hovorí

Ak by väčšinový vlastník rozhodol vyplácať 90 % zisku namiesto 70 %, čísla sa menia zásadne:

• 900 miliónov € dividend
• 51 % podiel = 459 miliónov € ročne pre štát

To už nie je „vreckové“. To je významný rozpočtový nástroj. Samozrejme, vyššie dividendy znamenajú menej investícií. Ale to je manažérske rozhodnutie. A práve o tom je väčšina — o možnosti rozhodovať.

Riziko? Áno.

Väčšina znamená:

• vyšší verejný dlh
• plnú zodpovednosť za prípadné straty
• politický tlak na ceny

Lenže otázka znie inak: Má byť energetika podnikaním ako každé iné — alebo strategickým nástrojom štátu? Ak je odpoveď druhá možnosť, potom sa zodpovednosti nedá vyhýbať.

Čo sme vlastne neurobili?

Nevzdali sme sa len 17 %. Nevzdali sme sa len 119 miliónov ročne navyše. Vzdali sme sa možnosti byť väčšinovým vlastníkom v kľúčovej energetickej firme krajiny. Dnes máme 34 %. Dosť na to, aby sme mali podiel na zisku. Málo na to, aby sme určovali smer. A v čase, keď sa energia stáva geopolitickou zbraňou, je rozdiel medzi 34 % a 51 % väčší než obyčajná aritmetika.

Je to rozdiel medzi prítomnosťou pri stole a rozhodovaním o menu. Zlaté vajce bolo na stole.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !