Teater

Nech už vláda robí, čo robí – zákonite žijeme na dlh. Ako nedávno konštatoval aj Robert Fico, štát každoročne dopláca zo svojho rozpočtu približne 1,3 miliardy eur do druhého dôchodkového piliera. Inými slovami, „kŕmime“ dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), ktoré sídlia prevažne v zahraničí a spravujú „naše“ úspory s cieľom zabezpečiť nám dôstojnú starobu.

Lenže realita je omnoho trpkejšia. Tieto spoločnosti nielenže inkasujú poplatky za správu, ale navyše požičiavajú naše peniaze späť štátu – na krytie štátneho dlhu – a to za „slušné úroky“. Obrazne povedané: z ľavého vrecka peniaze vyhadzujeme a do pravého si ich berieme naspäť, ale už „ošetrené“ o úroky a poplatky. Výsledok? Menej peňazí pre dôchodcov, viac pre DSS a ich zahraničných akcionárov.

Reforma, ktorá sa otočila proti nám

Treba otvorene povedať, že toto všetko je dedičstvom Dzurindu a Mikloša. Ich model „ privatizácie“ v praxi znamenal, že značná časť dôchodkových peňazí prestala tiecť do štátneho systému a namiesto toho sa preliala do súkromných fondov. Naši susedia z V4 – Česko, Poľsko a Maďarsko – pritom podobný experiment buď vôbec nezaviedli, alebo ho už dávno „znárodnili“. Nie sú členmi eurozóny, nemajú trojpercentné limity schodku a hlavne – nemajú problém s DSS. Ich dôchodkové systémy možno nie sú dokonalé, ale rozhodne nie sú záplatou na záplate.

Finančný paradox

Ak si neporadíme s tým, že viac peňazí odchádza ako prichádza, žiadne konsolidačné opatrenia nebudú mať zmysel. Slovensko má dnes jeden z najväčších rozvratov verejných financií v EÚ a vláda po rokoch 2020 – 2023 zdedila ťažké bremeno.

Do toho sa pridáva aj rast colných sadzieb na naše exporty – po dohode medzi Ursulou von der Leyenovou a Donaldom Trumpom stúplo clo na slovenské výrobky z 2,4 % na 15,7 %. V takejto situácii štát ťahá za kratší koniec: potrebuje peniaze, no časť z nich je uzamknutá v súkromných fondoch druhého piliera.

Konsolidácia plánovaná na rok 2026 má síce váhu 2,7 miliardy eur, no 1,3 miliardy z toho ide opäť na dorovnávanie dier, ktoré druhý pilier pomáha vytvárať.

Kto teda zarába na dôchodkoch?

Zhrňme si to jednoducho:

• Štát posiela miliardy do systému, ktorý ich cez fondy požičiava späť za úrok.
• Občania veria, že si šetria na dôchodok, no ich výnosy sotva pokrývajú infláciu.
• DSS inkasujú poplatky, aj keď trhy klesajú.

Celé to pripomína nekonečný kruh, v ktorom si štát požičiava vlastné peniaze – ale s úrokom. A to všetko pod heslom „reformy pre budúcnosť“.

Záver: komu systém skutočne slúži?

Druhý pilier sa v praxi stal zlatou baňou pre finančné skupiny a čiernou dierou pre verejné financie. Ak nechceme, aby budúci dôchodcovia dopadli horšie ako dnešní, potrebujeme systém, ktorý neslúži fondom, ale ľuďom. Kým sa tak nestane, budeme ďalej sledovať, ako sa naše úspory menia na štátny dlh – a ako sa dôvera v spravodlivosť systému rozplýva spolu s nimi.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !