Teater

Médiá, prestaňte predstierať, že robíte analytické diskusie, keď si do štúdia pozvete dvoch politických rivalov a následne sa ich pýtate: „Myslíte si, že to schváli prezident Peter Pellegrini?“

Ako môžu hostia vedieť, čo urobí človek, ktorý v relácii vôbec nesedí? Nie sú jeho hovorcami, poradcami ani veštcami. Môžu len odhadovať. A práve v tom je problém.

Moderátor sa vyhýba podstate

Namiesto otázok, ktoré by odhalili postoje pozvaných politikov, sa diskusia presúva k špekuláciám o názore neprítomnej osoby. Moderátor sa tak vyhne náročnej práci konfrontovať hostí s ich vlastnými rozhodnutiami, výrokmi a zodpovednosťou.

Výsledkom nie je diskusia o politike, ale komentovanie človeka, ktorý nemá možnosť reagovať. Politici sa nemusia obhajovať ani vysvetľovať svoje postoje. Stačí povedať: „Ťažko povedať, ako sa rozhodne prezident,“ a téma je vybavená.

Falošná analytika

Televízia vytvára dojem hlbokej analýzy. V skutočnosti však sledujeme len kolektívne tipovanie budúceho rozhodnutia prezidenta.

Divák sa nedozvie:

• prečo je návrh dobrý alebo zlý,
• aké bude mať dôsledky,
• kto zaň nesie politickú zodpovednosť.

Dozvie sa len to, čo si jednotliví politici myslia o tom, čo si možno myslí prezident. To nie je analýza. To je politický bulvár v elegantnom obale.

Diskusia bez argumentov

Takýto formát vytvára ilúziu konfliktu, ale argumenty neprináša. Moderátor hodí do priestoru meno prezidenta, politici vyslovia svoj odhad a relácia pokračuje ďalej.

Vzniká zvláštny ping-pong domnienok:

• Moderátor: „Schváli to prezident?“
• Politik A: „Myslím, že áno.“
• Politik B: „Myslím, že nie.“
• Moderátor: „Uvidíme.“

Po niekoľkých minútach sa divák nedozvie nič nové.Keď sa v relácii neustále rieši postoj prezidenta, vzniká paradoxná situácia. Dvaja politici v štúdiu nevedú spor medzi sebou, ale s predstavou človeka, ktorý tam vôbec nie je. Namiesto konfrontácie vlastných argumentov bojujú s prezidentovým tieňom.

Pre médiá je to pohodlné. Konflikt pôsobí dramaticky, sledovanosť zostáva zachovaná, no skutočné otázky zostávajú bokom.

Ako by mala vyzerať diskusia?

Médiá ak pozvete dvoch politikov do relácie, pýtajte sa ich na ich názory, rozhodnutia a zodpovednosť. Konfrontujte ich s faktami, výsledkami a dôsledkami ich politiky. Núťte ich reagovať jeden na druhého, nie na človeka, ktorý v štúdiu nie je prítomný.

Záver

Úlohou novinára nie je zisťovať, kto najlepšie odhadne budúce rozhodnutie neprítomného politika. Úlohou novinára je prinútiť prítomných hostí, aby pred verejnosťou obhájili svoje postoje a niesli za ne zodpovednosť.

Keď sa televízna debata zmení na kolektívne tipovanie ako sa rozhodne neprítomný politik, nejde o analytickú diskusiu. Ide len o lacnú náhradu skutočnej novinárskej práce.

Spoločnosť už nepotrebuje nedeľné hodiny politických prestreliek, hádok a špekulácií o tom, čo si myslí alebo urobí niekto, kto v štúdiu ani nesedí. Občanov oveľa viac zaujímajú konkrétne výsledky vlády, ministerstiev a verejných inštitúcií v oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život.

Je preto načase, aby sa médiá, a najmä STVR, prestali orientovať na konfliktný politický formát a prešli k občianskemu princípu – väčšiemu zapájaniu občanov, kontrole reálnych výsledkov, kvalite verejných služieb a riešeniu problémov, ktoré ľudí skutočne trápia. Relácie, akou je pondelkový Experiment – talkshow o vede s Gregorom Marešom, prinášajú spoločnosti podstatne väčšiu hodnotu. Práve nedeľa by preto mohla byť príležitosťou postupne nahradiť politické debaty obsahom, ktorý vzdeláva, spája a posúva krajinu dopredu

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !