Teater

Ak nemocnica nedostáva adekvátne úhrady, začne vytvárať stratu. Potom šetrí, obmedzuje investície a personál a napokon musí hľadať investora.

Relácia Otvorene s Annou Vargovou zo 17. júla 2026 priniesla okrem diskusie o plánovanom spojení zdravotných poisťovní Dôvera a Union aj pozoruhodnú poznámku podpredsedu KDH Petra Stachuru. Pripomenul príklad nemocnice Milosrdných bratov a opísal mechanizmus, pri ktorom môže ekonomický tlak poisťovne priviesť poskytovateľa až k strate samostatnosti.

Stachura tak pomenoval mechanizmus ekonomického „vyhladovania“ poskytovateľa. Prečo však rovnakú logiku nepoužil pri plánovanom spojení Dôvery a Unionu?

Príbeh nemocnice Milosrdných bratov v Bratislave pritom nie je teória. 2. decembra 2025 nemocnica oznámila plán prepustiť približne 90 zamestnancov vrátane 38 sestier a 31 lekárov. Hrozilo aj rušenie oddelení. Riaditeľ Tibor Kőszeghy uviedol, že časť problémov súvisela s chybami vo vykazovaní výkonov ešte za predchádzajúceho vedenia, v dôsledku ktorých nemocnica nedostávala od zdravotných poisťovní adekvátne úhrady.

Už 15. decembra 2025, teda o 13 dní neskôr, sa uskutočnilo rokovanie zástupcov AGEL a vedenia rehole vo Viedni. Následne bolo oznámené zrušenie hromadného prepúšťania a prevzatie nemocnice skupinou AGEL. 23. decembra 2025 AGEL oficiálne potvrdil ukončenie rokovaní. Hromadné prepúšťanie bolo zrušené a oddelenia mali zostať zachované. AGEL sa zároveň zaviazal zachovať rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a personálne kapacity. Prevzatie následne odsúhlasil aj Protimonopolný úrad SR.

Pre pacientov je to dobrá správa. Z pohľadu systému však vzniká zásadná otázka:

Prečo sa ekonomicky oslabené nemocnice čoraz častejšie dostávajú do situácie, keď ich zachraňuje veľký súkromný hráč?

AGEL už na Slovensku prevádzkuje 20 nemocníc, špecializované zariadenia, lekárne, laboratóriá a ďalšie zdravotnícke služby. Príchod do nemocnice Milosrdných bratov preto znamená ďalšie posilnenie jeho pozície v Bratislave.

A teraz si tento obraz spojme s Dôverou a Unionom.

Dve súkromné zdravotné poisťovne chcú vytvoriť ešte väčší ekonomický subjekt. Ten bude mať väčšiu vyjednávaciu silu voči nemocniciam a ambulanciám. Súčasne sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti koncentrujú do veľkých skupín.

Tak čo vlastne budujeme? Systém konkurencie, alebo systém, v ktorom bude mať niekoľko veľkých hráčov čoraz väčšiu ekonomickú moc?

Práve tu je Stachurova kritika nedôsledná.

Ak upozorňuje na riziko, že poisťovňa môže ekonomicky oslabiť nemocnicu až do bodu, keď musí hľadať investora, potom musí povedať aj druhú polovicu príbehu:

Čo sa stane, keď bude poisťovňa ešte väčšia?

A čo sa stane, keď sa veľká poisťovňa stretne s veľkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti?

To už nie je akademická otázka. Je to otázka budúcej rovnováhy slovenského zdravotníctva.

Príbeh Milosrdných bratov preto nie je iba príbehom jednej nemocnice. Je ukážkou mechanizmu: ekonomické problémy, strata stability, hľadanie kapitálu a následný vstup veľkého hráča.

Najväčším rizikom pritom nemusí byť samotný súkromný investor. Najväčším rizikom môže byť koncentrácia ekonomickej moci.

A preto by mal Peter Stachura odpovedať na jednoduchú otázku:

Ak ste dokázali pomenovať „vyhladovanie“ poskytovateľa v prípade Milosrdných bratov, prečo ste pri Dôvere a Unione nepomenovali riziko ešte väčšej koncentrácie?

Pacient totiž nepotrebuje vedieť iba to, kto vlastní nemocnicu dnes.

Potrebuje vedieť, kto bude mať ekonomickú moc nad jeho zdravotnou starostlivosťou o desať či dvadsať rokov.

https://www.stvr.sk/radio/archiv/11340/2857451

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !