Teater

Slovenské zdravotníctvo dnes ponúka čoraz zvláštnejší obraz. Na jednej strane sa hovorí o potrebe spájania, koncentrácie a efektívnejšieho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Na druhej strane sú samostatné ambulancie.

Ako príklad môže poslúžiť Poliklinika Šustekova v Bratislave. Pod jednou strechou tu pôsobí podľa zverejneného zoznamu približne 30 samostatných s.r.o. Namiesto integrovaného systému zdravotnej starostlivosti tak vzniká mozaika samostatných podnikateľských subjektov, z ktorých každý sleduje vlastné hospodárenie. A práve tu vzniká nepríjemná otázka: ak má byť budúcnosť zdravotníctva v spájaní a koncentrácii, prečo dnes tolerujeme takúto atomizáciu? A kde sa v nej vlastne stráca efektivita?

https://www.sustekova.sk/lekari

Ak má byť moderné zdravotníctvo efektívne, nestačí iba otvoriť ambulanciu, prenajať priestory a zabezpečiť lekára. Treba sa pozerať aj na to, ako je systém organizačne nastavený, koľko stojí jeho prevádzka, koľko administratívy vytvára a či jednotlivé pracoviská dokážu efektívne využívať personál, techniku a priestory.

Jeden systém, dva protichodné trendy

Paradox je v tom, že slovenské zdravotníctvo sa vyvíja dvoma úplne opačnými smermi.

Na jednej strane dochádza ku koncentrácii nemocníc, vlastníctva a kapitálu do veľkých zdravotníckych skupín ako Penta, Agel. Veľké siete získavajú nemocnice, ambulancie, diagnostické pracoviská a ďalšie zdravotnícke zariadenia.

Na druhej strane sa samotné poskytovanie ambulantnej starostlivosti môže ďalej atomizovať na množstvo samostatných subjektov a organizačných jednotiek.

Tak vzniká zvláštny model: vlastníctvo sa koncentruje, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa organizačne rozdeľuje. A potom sa všetci čudujeme, prečo je zdravotníctvo drahé a prečo pacient často putuje medzi množstvom samostatných pracovísk.

Kde je v tom efektivita?

Ak má jedna organizácia desiatky organizačných jednotiek, je úplne legitímne pýtať sa, čo nám takáto štruktúra prináša.

Prináša pacientovi lepšiu dostupnosť? Lepšie využitie lekárov? Nižšie náklady? Menej administratívy? Lepšie využitie prístrojov? Alebo iba ďalšiu vrstvu organizačných a ekonomických vzťahov?

Tieto otázky by nemali byť tabu. Zdravotníctvo totiž nie je obyčajný trh. Je financované predovšetkým z verejných zdrojov a jeho základným cieľom by nemalo byť vytváranie čo najzložitejšej organizačnej štruktúry, ale čo najefektívnejšie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre pacienta.

A čo Ministerstvo zdravotníctva SR ?

Najväčším problémom však nie je jedna konkrétna klinika. Problémom je, že Ministerstvo zdravotníctva SR akoby prestalo sledovať celkovú architektúru zdravotníctva. Stále sa hovorí o racionalizácii, efektivite a znižovaní nákladov. Dnes sa však často rieši iba to, kto má nedostatok lekárov, kto potrebuje viac peňazí a kto chce zmeniť pravidlá financovania.

Chýba odpoveď na základnú otázku: Máme budovať veľké integrované zdravotnícke siete? Malé samostatné ambulancie? Verejné zdravotnícke centrá? Súkromné kliniky? Alebo všetko naraz bez toho, aby niekto sledoval, či celý systém ako celok dáva ekonomický a medicínsky zmysel?

Zdravotníctvo nie je stavebnica

Dnes to niekedy vyzerá, akoby sa slovenské zdravotníctvo skladalo z jednotlivých dielikov. Tu vznikne ambulancia, tam klinika, inde sa kúpi nemocnica, ďalšia spoločnosť vytvorí sieť pracovísk.

Každý dielik môže byť samostatne ekonomicky úspešný. Ale môže byť ekonomicky efektívny aj celý systém? To je podstatne ťažšia otázka. A práve tú by si malo Ministerstvo zdravotníctva SR konečne položiť a riešiť.

Ak sa slovenské zdravotníctvo na jednej strane stále viac koncentruje do veľkých súkromných skupín a na druhej strane sa jeho ambulantná časť ďalej atomizuje, potom je namieste otázka: Kto riadi slovenské zdravotníctvo – a podľa akého plánu?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !