Teater

Slovenské zdravotníctvo má ďalší „veľký úspech“. Bratislava bude mať opäť 24-hodinovú lekáreň. Od 1. septembra má nonstop lekáreň fungovať na Ružinovskej ulici a podobný projekt sa pripravuje aj v Košiciach. Ak sa pilot osvedčí, minister zdravotníctva Kamil Šaško hovorí o možnosti rozšírenia takéhoto modelu aj do ďalších miest.

Znie to dobre. Má to však jeden zásadný háčik. Bratislava nonstop lekáreň už mala. A pred dvoma rokmi o ňu prišla.

Najprv sme ju zrušili

V Bratislave fungovala 24-hodinová Univerzitná lekáreň na Ružinovskej ulici. Jej nepretržitá prevádzka sa však skončila v roku 2024.

A kto ju zrušil?

Podľa Bratislavského samosprávneho kraja predstavitelia Slovenskej lekárnickej komory požiadali o zrušenie 24-hodinovej lekárenskej pohotovosti, ktorú vykonávala Univerzitná lekáreň. BSK následne od júla 2024 upravil rozpis lekárenskej pohotovosti tak, že lekáreň už neposkytovala službu 24 hodín denne, ale jej prevádzka sa skrátila.

Čiže príbeh je pozoruhodne jednoduchý: Najprv sme nonstop lekáreň mali. Potom sme ju zrušili. A dnes jej znovuotvorenie prezentujeme ako nový zdravotnícky projekt.

To už nie je iba otázka lekárne. Je to otázka toho, ako sa na Slovensku tvorí zdravotná politika.

Prečo bola zrušená? Odpoveďou bola predovšetkým ekonomika.

Pohotovostnú službu v lekárni nikto osobitne nehradí. Lekáreň nedostáva platbu zo zdravotnej poisťovne ani zo štátneho rozpočtu za to, že musí počas nočných hodín držať personál a prevádzku.

Výsledok? Prevádzka bola ekonomicky problematická. A tak sa 24-hodinová lekáreň skončila. A teraz, o dva roky neskôr, prichádza riešenie. BSK bude mať opäť nonstop lekáreň.

Tentoraz ako nový projekt, ktorý má byť podľa župy udržateľný. Čo sa za tie dva roky zmenilo? Toto je možno najdôležitejšia otázka.

Zmenil sa počet pacientov? Zvýšil sa počet ľudí, ktorí potrebujú lieky v noci? Zmenila sa ekonomika prevádzky? Alebo sme jednoducho dospeli k záveru, že to, čo sme pred dvoma rokmi považovali za ekonomicky neudržateľné, dnes potrebujeme financovať z verejných zdrojov?

Ak áno, povedzme to otvorene. Veľa občanov bolo poriadne nahnevaných, keď po 22:30 nemohli dostať potrebný liek pre chorého. Úlohou verejnej správy je slúžiť občanom a zabezpečovať služby, ktoré sú pre ich život nevyhnutné. Dostupnosť potrebného lieku v noci je legitímnym verejným záujmom.

Problém nie je „efektivita“. Problém preto nie je v tom, či je nonstop lekáreň „efektívna“.

Problém je, že sme si vôbec dovolili postaviť dostupnosť základnej zdravotnej služby na otázku, či sa ekonomicky oplatí. A potom sa ešte politici pochvália, že ju konečne znovu otvárajú.

To nie je veľký úspech. To je priznanie, že sme sa dostali do bodu, keď musíme znovu objavovať niečo, čo by v normálne fungujúcom zdravotníctve malo byť samozrejmosťou.

Chceme vedieť kto

A tu je namieste ešte zásadnejšia otázka. Kto tento systém nastavil? Kto rozhodol, že po 22.30 môže byť pacient bez možnosti dostať potrebný liek? Kto to navrhol, kto to schválil a kto za toto rozhodnutie nesie politickú zodpovednosť?

Za vlády Petra Pellegriniho a na ministerstve zdravotníctva vedenom Andreou Kalavskou bol prijatý zákon č. 156/2018 Z. z. Národná rada ho schválila 16. mája 2018 a zaviedla ním lekárenskú pohotovostnú službu v pracovné dni od 16.00 do 22.30 a počas dní pracovného pokoja od 7.00 do 22.30.

Tak kto rozhodol, že po 22.30 už dostupnosť lieku nemusí byť systémovou povinnosťou? Túto otázku by sme nemali obchádzať.

Čo vlastne pilotujeme?

Minister zdravotníctva Kamil Šaško dnes prichádza s projektom nonstop lekárne v Bratislave a pripravuje sa podobný projekt v Košiciach. Ak sa osvedčí, môže sa rozšíriť ďalej. Lenže čo presne sa bude hodnotiť?

Najskôr zrušenie, potom oslava návratu

Otázka preto neznie, či je nonstop lekáreň dobrý nápad. Otázka znie: Kto nastavil systém tak, že sme ju vôbec mohli zrušiť? A kto za to nesie zodpovednosť?

Chceme vedieť kto.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !