Teater

Slovensko má dosť problémov. Zdravotníctvo zápasí s nedostatkom lekárov a sestier, ľudia platia čoraz viac za bežný život, verejné financie sú pod tlakom a občania sa pýtajú, čo s tým politici urobia.

A čo rieši Andrej Danko?

Namiesto toho, aby verejnosti predstavil konkrétne riešenia problémov, ktoré trápia občanov, venuje svoju politickú energiu Tomášovi Tarabovi. Taraba je pritom člen vlády, ktorý je viditeľný, politicky aktívny a dokáže presadzovať svoju agendu.

Práve preto vzniká otázka: Prečo je pre Danka Taraba taký dôležitý? Je úlohou politika riešiť úspech iného politika, alebo problémy krajiny?

Úspešný kolega je problém?

Ak má Danko problém s tým, ako Taraba pôsobí vo vláde, nech verejnosti jasne povie, čo konkrétne Taraba robí zle. Ak má výhrady k jeho rozhodnutiam, nech ich pomenuje. Ak má lepšie riešenia, nech ich predstaví.

Ak je však hlavným problémom jednoducho to, že Taraba je politicky úspešnejší, viditeľnejší alebo získava väčšiu pozornosť verejnosti, potom to nie je problém Slovenska. Je to predovšetkým problém samotného Danka.

Politická konkurencia sa totiž nemá likvidovať osobnými útokmi. Má sa poraziť lepšou politikou, vlastnými výsledkami a presvedčivejšími riešeniami.

Politika nemá byť osobná vojna

Občan nepotrebuje sledovať, kto koho v koalícii predbehne, kto má väčší vplyv a kto komu prekáža. Potrebuje vedieť, čo politici urobia s jeho problémami.

Keď človek čaká mesiace na vyšetrenie, zaujíma ho dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Keď platí vysoké účty, zaujíma ho ekonomická situácia. Keď rodič rieši budúcnosť svojich detí, zaujíma ho školstvo. A keď štát zadlžuje budúce generácie, občana zaujíma, kam verejné peniaze idú.

Nie politické súboje.

Ak však verejný priestor zapĺňajú najmä vnútrokoaličné konflikty, osobné útoky a boj o politický vplyv, občan zostáva bokom.

A čo na to samotná SNS?

Tu sa ponúka ešte vážnejšia otázka. Dovoľujú stanovy SNS vnútrostranícku diskusiu a vlastný názor, alebo je napokon všetko na predsedovi?

Stanovy SNS formálne dávajú členom právo podieľať sa na tvorbe politiky strany a podávať podnety, pripomienky či sťažnosti k jej činnosti. Priestor na vlastný názor teda existuje.

Zároveň však stanovy dávajú predsedovi SNS veľmi silné postavenie a významné právomoci. Andrej Danko je najvyšším predstaviteľom strany, zvoláva a vedie snem aj predsedníctvo a v stanovených prípadoch môže zasiahnuť do rozhodnutí organizačných zložiek. Časť členov Predsedníctva navyše priamo menuje a odvoláva predseda.

Preto je namieste otázka: Je v SNS skutočne priestor povedať predsedovi nepríjemnú pravdu, alebo existuje iba formálne právo na vlastný názor?

Stanovy môžu členovi dať právo hovoriť. O skutočnej vnútrostraníckej demokracii však rozhoduje až to, či sa člen odváži hovoriť a či ho vedenie strany počúva.

Nájde sa v SNS niekto, kto to Andrejovi Dankovi otvorene povie?

Ak predstavitelia SNS vidia, že predseda venuje významnú časť svojej politickej energie sporom s iným koaličným politikom, mali by sa ozvať. Nie preto, aby Danka zhadzovali. Ale preto, aby sa pýtali:

Pomáha toto SNS? Pomáha to koalícii? A predovšetkým – pomáha to Slovensku?

Politická strana nemôže byť iba mechanizmom na potvrdzovanie rozhodnutí svojho predsedu. Musí v nej existovať priestor na diskusiu, nesúhlas a schopnosť povedať aj nepríjemnú pravdu.

Silný predseda ešte neznamená silnú stranu. Silná strana je tá, v ktorej sa dá predsedovi povedať aj „nie“.

Slovensko potrebuje výsledky

Občania majú právo položiť Andrejovi Dankovi jednoduchú otázku:

Koľko času venujete riešeniu problémov Slovenska a koľko času riešeniu Tomáša Tarabu?

Ak Danko nesúhlasí s Tarabom, nech s ním politicky súťaží. Nech ukáže vlastné výsledky. Nech príde s riešeniami. Nech presvedčí občanov, že jeho politika je lepšia.

Nie neustálymi útokmi na politického súpera.

Pretože Slovensko nepotrebuje politika, ktorý hľadá nepriateľa. Potrebuje politika, ktorý hľadá riešenia.

A SNS by si mala položiť otázku, ktorá presahuje samotný spor Danko – Taraba:

Sme politická strana s vlastným názorom, alebo iba štruktúra, ktorá poslúcha svojho predsedu?

Ak sa vo vnútri strany nikto neodváži povedať predsedovi, že jeho politika stráca kontakt s realitou občanov, problém už nie je iba v predsedovi. Problém je v celej strane.

A potom zostáva už len posledná otázka: Potrebujeme vôbec takého politika?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !