Politici majú zvláštny talent. Z jednoduchých vecí dokážu urobiť nezrozumiteľné pojmy. A potom sa tvária, že občan, ktorý im nerozumie, je problém. Nie je. Problém je, keď politik nedokáže občanovi jednoducho povedať, čo vlastne robí.
Dnes už nehovoríme, že meníme spôsob, akým sa deti učia. Hovoríme o kurikulárnej reforme.
Kurikulárna reforma. Čo to znamená pre moje dieťa?
Povedzme to jednoducho: mení sa spôsob, akým sa deti učia, čo sa majú naučiť a ako má vyzerať vzdelávanie.
Rodiča nezaujíma politický názov reformy. Zaujíma ho: Čo sa bude moje dieťa učiť? Čo sa zmení? Bude to lepšie? A kto to zaplatí? To sú otázky občana.
Dobrý politik by mal dokázať zložité veci vysvetliť jednoducho.
Ak vláda niečo mení, občan má právo vedieť: Čo meníte? Prečo? Koľko to bude stáť? Komu to pomôže? A čo to znamená pre mňa?
Bez politického slovníka. Bez marketingu. Bez fráz.
Kurikulárna politika – odborný názov alebo politický priestor?
A tu vzniká vážnejšia otázka: čo všetko sa môže schovať pod pojem kurikulárna politika?
Kurikulum rozhoduje o tom, čo sa budú naše deti učiť, aké schopnosti má škola rozvíjať a aké hodnoty bude vzdelávanie odovzdávať ďalšej generácii.
To už nie je iba technická otázka ministerstva. Je to otázka celej spoločnosti.
Preto sa musíme pýtať: Rozhoduje sa podľa potrieb detí, učiteľov, rodičov a spoločnosti? Alebo podľa predstavy aktuálneho ministra?
Kurikulum nemôže byť politickým ihriskom, na ktorom si každý minister pretvára školstvo podľa vlastnej predstavy.
Škola nie je majetkom ministra. A deti nie sú politickým projektom vlády.
Peter Drucker zdôrazňoval, že inštitúcie majú slúžiť svojmu účelu a ľuďom, nie človeku, ktorý ich momentálne riadi. Školstvo preto nemá slúžiť politickej predstave ministra, ale deťom a spoločnosti.
Preto nestačí povedať: „Je to kurikulárna reforma.“
Treba povedať: Čo meníme? Prečo? Kto o tom rozhodol? Z akých dát vychádzame? A čo to prinesie slovenskej spoločnosti?
Ak na tieto otázky neexistujú jasné odpovede, potom sa z „kurikulárnej politiky“ môže stať odborný názov pre politickú predstavu jedného obdobia.
A to je pri školstve nebezpečné.
Minister sa zmení. Vláda sa zmení. Ale deti, ktoré podľa týchto rozhodnutí vyrastú, nám nikto nevráti.
Preto potrebujeme menej politického slovníka a viac obyčajnej slovenčiny.
Nie preto, že občan nerozumie. Ale preto, že má právo rozumieť.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !
Celá debata | RSS tejto debaty