Teater

Otázka, na ktorú už roky nikto nechce dať jasnú odpoveď.

Slovensko nemá ani jednu protialkoholickú záchytnú izbu. Zariadenia, ktoré kedysi slúžili na oddelenie opitých a agresívnych ľudí od nemocníc, postupne zanikli. Dôvod? Samosprávy ich nedokázali financovať. Ľudia si pobyt neplatili, dlhy sa hromadili a systém jednoducho skolaboval.

A čo máme dnes? Ľudia, ktorí by kedysi skončili na záchytke, končia na urgentných príjmoch nemocníc. Namiesto toho, aby zdravotníci liečili pacientov, ktorí ich skutočne potrebujú, musia riešiť opitých, agresívnych a dezorientovaných ľudí. A často pritom riskujú vlastné zdravie.

Mestskí a obecní policajti, záchranári, zdravotníci aj samosprávy na tento problém upozorňujú roky. V susednom Česku funguje takmer dvadsať záchytných staníc. Na Slovensku ani jedna.

A ministerstvo? Rokuje sa. Diskutuje sa. Prijímajú sa stratégie. V dokumentoch sa záchytky objavujú. Ale keď príde na konkrétne riešenie, výsledok je stále rovnaký: Nič.

Pán minister Šaško, kde je riešenie?

Kamil Šaško je ministrom zdravotníctva od októbra 2024. Za ten čas sme počuli veľa o záchrannej zdravotnej službe, tendroch a systémových zmenách.

O záchytkách však počuť takmer nič.

Pritom problém je priamo pred očami. Urgentné príjmy sú preťažené a zdravotníci čelia čoraz väčšiemu tlaku. Do toho prichádzajú ďalšie zmeny v organizácii zdravotnej a záchrannej starostlivosti.

Agresia na urgentoch nie je výnimka. Je to problém, ktorý sa opakuje.

Agresívne správanie pacientov a ich príbuzných sa objavuje najmä na urgentných príjmoch a psychiatrických oddeleniach. A nejde o ojedinelé incidenty.

V januári 2026 v Nemocnici Ružinov napadol pacient spolu so svojimi príbuznými lekárku a zdravotnú sestru na urgentnom príjme. Padali aj vyhrážky smrťou.

V máji 2026 vo vranovskej nemocnici napadol pacient tri zdravotné sestry. Jedna z nich utrpela zranenie ruky, ktoré si vyžiadalo liečenie až osem týždňov.

Zdravotníci majú síce postavenie chránených osôb a zákon umožňuje prísnejšie tresty za útok na nich. Lenže čo je nám platný prísnejší trest, keď útoku nedokážeme zabrániť?

Kto ochráni lekárov a sestry?

Toto už nie je akademická otázka. Je to otázka bezpečnosti. Ak štát hovorí o 24-hodinových lekárňach, dostupnej zdravotnej starostlivosti a nových pilotoch, musí hovoriť aj o tom, v akých podmienkach budú zdravotníci v noci pracovať.

Nestačí zabezpečiť lekára za dverami. Treba zabezpečiť aj jeho bezpečie za tými dverami. Máme nedostatok zdravotníckeho personálu. A keď k tomu pridáme nočné služby, verbálne útoky, fyzické napadnutia, vyhrážky a pocit bezmocnosti, musíme si položiť jednoduchú otázku:

Kto bude ešte ochotný pracovať v noci?

Nemôžeme od zdravotníkov očakávať, že budú zachraňovať životy a zároveň znášať útoky ľudí, ktorých štát nedokáže systémovo zvládnuť.

Pán minister Šaško, pýtame sa preto znova:

Kedy sa konečne obnovia záchytky? Záchytky totiž nie sú iba o tom, kam umiestniť opitého človeka. Sú predovšetkým o tom, aby nemocnice nemuseli suplovať záchytky. Aby urgentné príjmy zostali miestom pre ľudí, ktorí potrebujú zdravotnú pomoc – nie miestom, kde zdravotníci riskujú útok. Aby lekári a sestry mohli liečiť, nie sa brániť. Chceme počuť konkrétne riešenie. Nie ďalšiu stratégiu, ďalšie rokovanie ani ďalší prísľub.

Chceme vedieť, kedy budú záchytky obnovené a kto zabezpečí bezpečnosť zdravotníkov. Pretože kým sa budeme donekonečna rozprávať, na urgentnom príjme môže práve teraz niekto útočiť na sestru. A ona nemá na výber. Musí zostať. Pretože jej prácou je zachraňovať životy.

Ale potom sa musíme opýtať: Kto zachráni ju?

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !