Teater

Zapnete si politickú reláciu a opäť to isté. Na jednej strane Tibor Gašpar, na druhej Martin Dubéci. Vzájomné obviňovanie, skákanie do reči, ostré výroky a staré konflikty vytiahnuté už po stýkrát. Relácia sa skončí a občan sa dozvie jediné – politici sa opäť pohádali.

Lenže je toto naozaj to, čo ľudí zaujíma? Potrebujeme ďalšiu reláciu postavenú na politickej hádke?

Zdá sa, že slovenské médiá uviazli v novinárčine minulého storočia. Politiku redukuje na osobné súboje, stranícke prestrelky a konflikty. Akoby najdôležitejšou správou dňa bola ďalšia výmena ostrých slov medzi vládou a opozíciou.

Politické debaty sú síce plné emócií, no často chudobné na informácie. Občan sa dozvie, kto koho obvinil, komu sa ospravedlnil alebo neospravedlnil, no už nie to, ako štát rieši problémy, ktoré ovplyvňujú jeho každodenný život.

Bežný človek ráno nevstáva s otázkou, čo si včera odkázal Gašpar Dubécimu alebo Dubéci Gašparovi. Zaujíma ho niečo úplne iné:

• Čo pripravuje ministerstvo zdravotníctva?
• Kedy sa skrátia čakacie lehoty u lekárov?
• Ako budú vyzerať nové pravidlá v školstve?
• Čo sa deje s výstavbou diaľnic?
• Aké zákony vláda pripravuje?
• Aký dopad budú mať nové opatrenia na rodiny, živnostníkov a dôchodcov?

To sú otázky, ktoré ovplyvňujú život občanov. Nie parlamentné slovné prestrelky.

Médiá pritom často venujú veľkú pozornosť jednotlivým výrokom politikov. Dôkladne preverujú každé číslo, štatistiku či slovné spojenie. To je legitímna súčasť ich práce. Problém nastáva vtedy, keď sa kontrola slov stane dôležitejšou než kontrola výsledkov.

Oveľa podstatnejšia otázka preto znie:

Prečo médiá tak dôsledne kontrolujú výroky politikov, ale podstatne menej kontrolujú výkon ministerstiev?

Koľko vládnych projektov bolo dokončených? Koľko sa ich oneskorilo? Koľko stáli? Aké výsledky priniesli? Splnili ministri svoje sľuby? Zlepšili sa služby občanom?

Práve takéto otázky by mali byť jadrom modernej žurnalistiky.

Médiá by však nemali zmeniť len obsah relácií, ale aj to, koho do nich pozývajú. Občania sú už roky nútení sledovať tých istých politikov, ktorí opakujú rovnaké stranícke poučky, osobné útoky a vzájomné obvinenia. Často vzniká dojem, že ich cieľom nie je hľadať riešenia, ale získať pár sekúnd mediálnej pozornosti a politických bodov.

Slovensko pritom čelí vážnym výzvam v zdravotníctve, školstve, hospodárstve aj demografii. Verejný priestor však zapĺňajú malicherné politické konflikty. O strategických záujmoch štátu sa hovorí prekvapivo málo. Verejná diskusia sa uzatvorila do úzkeho kruhu profesionálnych politikov, ktorí hovoria najmä jeden k druhému.

Do médií by preto mali oveľa viac vstupovať ľudia z praxe – učitelia, lekári, podnikatelia, komunálni aktivisti, zástupcovia rodičov, seniorov či občianskych iniciatív. Ľudia, ktorí denne riešia konkrétne problémy a dokážu pomenovať, čo funguje a čo nefunguje.

Takáto diskusia by bola bližšie realite bežného života. Namiesto straníckych sloganov by prinášala skúsenosti z praxe a tlak na konkrétne riešenia.

Rovnako by médiá mohli pravidelne hodnotiť jednotlivé rezorty. Minister by nechodil do štúdia hádať sa s opozičným poslancom, ale vysvetľovať výsledky svojej práce. Musel by odpovedať na konkrétne otázky, predložiť čísla a obhájiť rozhodnutia svojho úradu.

Dnes totiž médiá často vytvárajú dojem, že politika je predovšetkým nekonečný súboj osobností. Konflikt predáva viac ako fakty, krik priťahuje viac pozornosti než analýza a emócie vytláčajú obsah.

Výsledkom je mediálny priestor, v ktorom občan vie takmer všetko o sporoch medzi politikmi, no prekvapivo málo o tom, ako funguje štát a aké výsledky prinášajú jednotlivé ministerstvá.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !