Keď minister zdravotníctva Kamil Šaško hovorí o silných tlakoch, ktoré majú sprevádzať pripravované sprísnenie pravidiel pre reexport liekov, znie to vážne. A aj to vážne je. Lenže problém je, že tieto slová ostávajú bez konkrétnych mien, bez adresnosti a bez vysvetlenia.
Reexport liekov nie je omyl v systéme ani nešťastná zhoda okolností. Je to vedome nastavený obchodný model, ktorý roky funguje bez následkov.
Lieky, ktoré sú určené slovenským pacientom a hradené z verejných peňazí, sa vykúpia a vyvezú tam, kde sa predajú drahšie. Rozdiel v cene končí:
- u distribučných a veľkoobchodných firiem,
- u sprostredkovateľov,
- u finančných skupín, ktoré vnímajú liek ako tovar, nie ako verejný statok.
A kto nesie dôsledky? Pacienti, ktorí obehávajú lekárne. Lekári, ktorí nemajú čím liečiť. A štát, ktorý platí, no kontrolu dlhodobo nezvláda.
Silné tlaky? Potom ich pomenujme
Minister otvorene hovorí, že v súvislosti so zmenami očakáva silné tlaky záujmových skupín v najbližších mesiacoch. To samo o sebe nie je prekvapivé. Ak niekto roky zarábal na deravých pravidlách, logicky sa bude brániť.
Zarážajúce je však niečo iné: prečo sa tieto tlaky nekomunikujú otvorene?
Ak sú tlaky také silné, že si zaslúžia mediálne varovanie, verejnosť má právo vedieť:
- kto ich vyvíja,
- v akom rozsahu,
- a akými prostriedkami.
Inak to vyznieva len ako neurčitý príbeh o „zlých silách v pozadí“, ktorý sa nedá skontrolovať ani vyhodnotiť.
Pokuty „prvýkrát“? To nie je úspech, ale hanba
Minister zároveň priznáva, že štát prvýkrát pristúpil k vymáhaniu pokút. Tento výrok by nemal znieť ako úspech. Mal by znieť ako priznanie dlhoročného zlyhania.
Znamená to, že:
- zákony existovali, ale sa neuplatňovali,
- kontrolné orgány buď nekonali, alebo konali len formálne,
- a verejný záujem bol roky slabší než súkromný biznis.
Ak dnes uvažujeme o trestnom čine, je to preto, že štát dlho zatváral oči.
Kedy začneme problém systémovo riešiť ?
Pri všetkých vyhláseniach o sprísňovaní pravidiel chýba odpoveď na kľúčovú otázku: kedy štát konečne prevezme zodpovednosť za nákup strategických liekov?
Centralizovaný štátny nákup by:
- výrazne obmedzil priestor na reexport,
- posilnil vyjednávaciu pozíciu Slovenska,
- a hlavne zabezpečil, že lieky budú tam, kde majú byť – u pacientov.
O tomto riešení sa hovorí roky, no výsledkom sú stále len prázdne úvahy. Ak minister tvrdí, že nepodľahne silným tlakom, mal by to dokázať činmi – konkrétnym plánom a termínmi – a nie verejným nariekaním nad tým, aké sú silné tlaky.
Ak minister Šaško vie, kto tlačí na zachovanie súčasného stavu, mal by to povedať nahlas. Platí jednoduché pravidlo: kým nevieme, od koho prichádzajú silné tlaky, nemôžeme si byť istí, že štát stojí pevne na strane verejného záujmu.
Ak má mať centralizovaný nákup liekov skutočný efekt, nemôže fungovať len čiastočne. Musí byť buď povinný pre všetky zdravotné poisťovne, alebo ho musí priamo zabezpečovať štát; ak štátna poisťovňa nakupuje centrálne a súkromné poisťovne stoja bokom, nejde o systémové riešenie, ale len o polovičné opatrenie, pričom platí, že za polovičné riešenia v zdravotníctve vždy platí pacient.
Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !
Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !


základná príčiny aj tohto problému, resp.... ...
Prípad pre detektíva Orieška, na Slovensku je... ...
+++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty