Teater

V zdravej spoločnosti by výstavba tunela trvala 5 rokov, v horšom prípade maximálne 10 rokov. Zvyšok 15–20 rokov meškania predstavuje stratu pre spoločnosť – ročné úspory, ktoré nikdy nenastali.

Každý jeden rok meškania znamenal pre vodičov aj verejné financie stratený čas, vyššie náklady na palivo, zvýšenú záťaž dopravnej siete a zbytočné ekonomické straty.

Okrem ekonomických strát nemožno zabudnúť ani na ľudský rozmer: za 25 rokov výstavby sa na starej ceste stalo 33 smrteľných nehôd dôsledkom preťaženej infraštruktúry a nedostatočnej bezpečnosti.

Ako ukazuje prehľad v tabuľke, pri optimálnom variante päťročnej výstavby spoločnosť prišla o 20 rokov potenciálnych úspor, čo predstavuje stratu 3,1 až 3,4 miliardy eur.

Aj v prípade maximálne desaťročnej výstavby ide o stratu 15 rokov prínosov, kde strata dosahuje 2,3 až 2,55 miliardy eur.

Svoju úlohu v tomto procese zohrali aj médiá. Namiesto vecnej, odbornej a kontinuálnej kontroly projektu často zjednodušovali alebo vytrhávali nedostatky stavby z kontextu a premieňali ich na nástroj politického boja medzi vládou a opozíciou. Technické problémy, ktoré mali byť impulzom na hľadanie riešení a zlepšenie projektového riadenia, sa stávali mediálnymi zbraňami, ktorých cieľom bolo diskreditovať protivníka, nie pokračovať v stavbe a systematicky odstraňovať negatívne prvky. Tak médiá nepriamo prispeli k ďalšej polarizácii, paralýze rozhodovania a odkladaniu racionálnych riešení.

Rovnako nesmieme zabudnúť na zodpovednosť občanov, ktorí opakovane tolerovali alebo podporovali politikov blokujúcich takéto projekty, či volili bez záujmu o strategické plánovanie krajiny.

Občan rozhoduj sa racionálne a nie emočne !

Informácie menia svet, preposielaj, zdieľaj a požaduj !